Kiel 28. decembra (TASR - Gregoriánsky kalendár, ktorý vo väčšine krajín platí v súčasnosti, nie je večný, tvrdí matematik Hermann König z univerzity v nemeckom Kiele.
Rok má spravidla 365 dní a každý štvrtý rok je o jeden deň dlhší. Už v roku 130 pred n.l. vyrátal grécky astronóm Hipparchos dĺžku roka na 365 a 1/4 dňa mínus päť minút. Malé nepresnosti však spôsobili, že v priebehu storočí prišlo v kalendári k závažným posunom.
Rok s 365 dňami poznali už starí Egypťania pred 5000 rokmi. Keďže však chýbali prestupné roky, bolo nevyhnutné posúvať začiatok roka. Ten potom padol vždy na iné ročné obdobie a vyhlasovali ho kňazi.
Babylončania rovnako ako Gréci začali kvôli stabilite kalendára pridávať v pravidelných odstupoch k pôvodným 12 mesiacom aj trinásty.
Okolo roku 700 pred n.l. zaviedol rímsky kráľ Numa Pompilius kalendár s 355 dňami, z ktorého pochádza aj väčšina súčasných názvov mesiacov. Každý druhý rok vo februári sa do Pompiliovho kalendára pridávalo niekoľko dní - systém však nefungoval.
Výpočty, ktoré urobili starovekí astronómovia v roku 190 pred n.l. kvôli zatmeniu Slnka, ukázali diferenciu 119 dní. Radikálny poriadok v rímskom kalendári urobil až Gaius Iulius Caesar, ktorý v roku 47 pred n.l. pridal k nadchádzajúcemu roku 90 nezaradených dní. Rok 46 pred Kristom mal síce až 445 dní, bol však aspoň približne v súlade s ročnými obdobiami.
Aj dnešný tzv. gregoriánsky kalendár však skrýva v sebe isté nástrahy. Astronómovia spozorovali, že Zem sa okolo svojej osi otáča stále pomalšie. V dôsledku tohto prírodného javu bude mať kalendár o pár storočí menej dní.
Zároveň sa však približuje Zem viac k Slnku a jej obežná dráha okolo životodarnej hviezdy sa skracuje. Oba efekty spôsobia, že o 2200 rokov bude v kalendári jeden deň chýbať.
jč dem
