1869 -- v Martine založili Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, na čele ktorého stál takmer tri desaťročia Ján Francisci. Zanikol až v r. 1942, keď sa zlúčil s martinskou novou tlačiarňou do firmy Neografia.
1881 -- v Martine zomrel spisovateľ Mikuláš Štefan Ferienčík. V r. 1848-49 bol kapitánom dobrovoľníkov, v r. 1863-70 bol zodpovedným redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Písal krátke prózy a spoločenské poviedky, v jeho realisticky zameranej tvorbe vedome doznieva silný národný romantizmus štúrovcov - zbierka poviedok: Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora, vydával a redigoval mesačníky: Národný hlásnik a Orol. Narodil sa 1. augusta 1825 vo Zvolene.
1958 -- v Bratislave zomrel básnik, prozaik a prekladateľ Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto. Vyštudoval rumunské gymnázium v Brašove a chemické inžinierstvo na ČVŠT v Prahe, kde sa zapojil do činnosti spolku Detvan. Pôsobil ako chemický inžinier, po 1. sv. vojne a vzniku ČSR sa stal poslancom, neskôr senátorom a študoval na FF UK v Bratislave. Žil v Bratislave, od r. 1943 v Piešťanoch. Jeho básnické dielo patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Už svojou prvou básnickou zbierkou: Nox et solitudo sa zaradil k významným osobnostiam slovenskej literárnej moderny. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke: Verše, v ktorej vyjadril nielen pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale svoju vieru v príchod národnej slobody. Autor próz: Naši, Svadba, Almužna a novely: List mŕtvemu. Prekladal z tvorby rumunského básnika M. Eminesca a z nemeckej literatúry. V r. 1946 mu udelili titul národný umelec. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach, kde je tiež pochovaný.
