Adela Gáborová,
herečka, mama Petra Gábora

Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bol normálne dieťa. Niekedy si myslím, že mohol robiť aj viac problémov.
Nemal ani dvojku zo správania?
Na gymnáziu raz musel zostať so spolužiakmi po škole. Kúpili si fľašu vína, ktoré popíjali. Petra pritom prichytili. Predvolali ma do školy, ale ja som chcela, aby bol syn pritom. V kabinete som zahrala scénu, a tak som začala naháňať Petra s triednou knihou okolo stola, až ma sama učiteľka upokojovala. Až za rohom som dostala záchvat smiechu.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Je veľmi dobrý chlapec, môj super kamarát. Ak sa vyskytnú problémy, dá sa s ním otvorene rozprávať. Túto otvorenosť presadzuje aj vo vzťahu ku svojim deťom.
V čom ste si podobní?
Obaja sme sa zamilovali do toho bláznivého divadla. Obaja sme však aj trochu bordelári, ktorí iba sem-tam upracú.
V čom úplne odlišní?
Ja som herečka a on režisér. Mamička a režisér majú vždy pravdu. (Smiech.) On je muž a ja žena, a preto mnohé veci riešime inak.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Samozrejme, že som sa často nechávala inšpirovať, lebo som naňho bola sama. Viac-menej som si spomínala na výchovu svojej starej mamy, mamy. Čo mi na ich metódach prekážalo, som však vynechávala. Istotne som však aj ja pritom urobila chyby.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Vymýšľala som si ich, aj som mu ich čítala. Svojho času som chodievala do Levoče predčítavať romány pre slepcov. Petrovi som čítala Olivera Twista a teraz ho čítavam vnukom.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Niekedy som príliš úzkostlivá a robím si z vecí zbytočné starosti. Tým mu leziem parádne na nervy.
Myslíte, že si rozumiete?
Peter je môj najlepší kamarát.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Iba ak sú nejaké problémy, ktoré treba rozdebatovať, som mu kedykoľvek k dispozícii.

Peter Gábor
režisér, syn Adely Gáborovej

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Niekedy. Mama neznášala, ak sme sa na niečom dohodli, napríklad kedy sa vrátim z oslavy a ja som to porušil.
Čo sa vám na mame najviac páči?
Zmysel pre úlet a recesiu. Dokáže si robiť srandu sama zo seba, neberie sa vážne.
V ktorej divadelnej úlohe je najlepšia?
Ako dieťa som neznášal inscenácie, v ktorých umierala. Najviac sa mi páčili jej monodrámy.
Nežiarlili ste na jej partnerov pri milostných scénach?
Keď ich hrala v divadle, bol som ešte maličký, takže som to nevnímal. Vo filme Jedenáste prikázanie, ktorý nedávno opakovali, mala milostnú epizódu s Mišom Dočolomanským, ktorá sa končila na sene. Sledoval som jej vnukov, ktorí sa na to pozerali a jemne sa červenali. Čo tá babka vyrába na obrazovke!
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Lásku k divadlu, hoci kedysi som naň žiarlil. Spoločnú máme aj hravosť, zmysel pre humor, vnútorný pocit nezávislosti a slobody.
V čom ste úplne odlišní?
V názoroch na život, spôsob života a narábanie s emóciami. Som opatrnejší.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Každému vždy veľmi dôverovala. Aj ja mám ľudí rád, ale mamu doteraz napomínam, že sa veľmi rozdáva.
Rozprávala vám rozprávky?
Čítala mi knižky a rozprávala rozprávky. Už ako väčšiemu chlapcovi mi dokonca čítala na pokračovanie romány.
Pomáha vám dodnes?
Ak mám problém v práci, schyľuje sa k premiére a ja si s niečím neviem poradiť, zavolám z Olomouca alebo z Prahy v ktorúkoľvek hodinu do Nitry a vysťažujem sa jej. Môžem sa na ňu obrátiť vo všetkom.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Neviem, ktorá bola jej prvá. Všetkých partnerov na javisku som považoval za mamine lásky. Nikdy som to nedokázal oddeliť od reálneho života. Bolo ich teda veľmi veľa.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský