Vraví sa, že „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky", ale veríte tomu? Ja nie.
Jedného dňa mi manžel kúpil vetrovku. Nadšene ju doniesol domov: „Predstav si, aké som mal šťastie. Práve pri mne zastalo auto a oslovil ma Talian. Vraj sa skončila výstava talianskeho tovaru, nechce to voziť nazad cez hranice... Ponúkal mi ju lacno, a keď som nemal toľko pri sebe, ešte polovicu spustil..."

O niekoľko dní sa na vetrovke pokazil zips a „koža" sa začala odlupovať.
„Kúpil si koženkovú haraburdu," vravím.
„Podvodník!" rozčúlil sa manžel a zadržal mi prednášku, počas ktorej som nadobudla dojem, že haraburdu nekúpil on, ale podvodníkovi som naletela ja.

„Keď sa ti niekto prihovorí zlou slovenčinou, že sa práve skončila výstava talianskeho tovaru, hneď mu skoč do reči: ,A nechcete to už voziť nazad cez hranice...? Rozhodne nenaleť! Nekradneme!"
„Ale veď ja som na ulici ešte nekúpila nič okrem snežienok a Nota bene," pomyslela som si. „A nikdy, na rozdiel od teba, nenosím pri sebe päťtisíc korún." No mlčala som a tvárila som sa, že si prednášku vpisujem do duše v nádeji, že si ju zároveň so mnou vpisuje do duše aj prednášateľ.
Omyl. O nejaký čas zas prišiel domov nadšený: „Predstav si, aké som mal šťastie. Práve pri mne zastalo auto a oslovil ma Talian..." „Skončila sa zas nejaká výstava?" opýtala som sa nevinne. „Áno," povedal. „A podarilo sa mi kúpiť digitálny fotoaparát. Najprv zaň chcel dvadsať, ale spustil mi na päť."

Zas to bola atrapa. Akurát, že k atrape bola priložená aj kefôčka na čistenie objektívu (ktorý fotoaparát vôbec nemal). Vzala som atrapu do SEDEM s r. o, aby som varovala celý národ. Pri tej príležitosti som kefôčku vytratila. Keď som sa vrátila bez nej, vypočula som si ďalšiu prednášku:
„Mala by si ísť a kefôčku pohľadať. Bez nej už ten fotoaparát naozaj nemá nijakú cenu."
Nedávno bolo v správach, že talianskeho podvodníka chytili a sedí v base. Takmer nám z toho prišlo smutno. Môjmu mužovi za dobrými obchodmi. A mne za zaujímavými prednáškami. Ostáva nám len dúfať, že ten chytený nebol jediný.