Diela šestnástich slovenských umelcov predstavujú malé dejiny umeleckej formy, ktorej spoločným menovateľom je pošta - teda listy, obálky, telegramy, poštové známky.

Obálka je múzeum, hovoria mailartoví umelci. Je múzeom, do ktorého má prístup každý, kto zverejní svoju adresu. Poštové umenie totiž vzniklo aj ako opozícia voči oficiálnym múzeám ako jeden z najslobodnejších a najdemokratickejších spôsobov cirkulácie diel a noviniek z oblasti umenia, pravda, dávno pred vstupom internetu. Umelci cez médium klasickej pošty šírili svetom svoje umenie v drobných formátoch - v xerokópiách, ako pohľadnice, korešpondenčné lístky, fotografie či grafiky. Dielka sa stávali súčasťou zbierok, na ktoré nebolo treba väčšie finančné sumy, čím boli prístupnejšie a stali sa opozitom elitárskeho záujmu o súčasné umenie.

"Dnes umenie žije a zomiera na Rue Morgue. Riaditelia, funkcionári a prefíkanci, ktorí vedú galérie a múzeá, sú často podnikatelia. Ich hry nudia a desia, nikdy nestimulujú údiv alebo zázrak. Odpoveďou na túto morbídnu situáciu môže byť objavenie Netlandu: okruhu stoviek netlanderov, ktorí vychádzajú a skúmajú nové umelecké médiá: fax, telefón, počítačový modem, známky, nálepky, vône, umelecké známky, kongresy, hotely, xerografiu," vyjadril sa v manifeste pre časopis Profil v roku 1994 Belgičan Guy Bleus, mailartový nadšenec a správca administratívneho centra mail artu, fungujúceho od roku 1978.

Kurátorka Helena Markusková vybrala pre svoju výstavu, ktorá mapuje existenciu mail artu, čiže poštového umenia na Slovensku, práce v časovom rozpätí od roku 1965 po súčasnosť. Výstava prezentuje umelcov a organizátorov medzinárodných mail artových projektov Józsefa R. Juhásza či Ľuba Stacha. Popri menách ako Otis Laubert, Rudolf Sikora, Július Koller či Juraj Meliš však vo výbere chýbajú minimálne dve postavy - aktívny umelec prelomu 60. a 70. rokov Alex Mlynárčik a Milan Adamčiak, ale aj umelec výrazne aktívny v oblasti mail artu v 80. a 90. rokoch Peter Rónai.

Vo svete kulminuje záujem o poštové umenie 60. a 70. rokov. Pre Slovensko znamená v čase komunistického režimu takmer výlučnú formu nekontrolovateľného spojenia so svetom. Po roku 1989 poštové umenie vychádza na svetlo a prežíva opätovný záujem, tesne pred nástupom internetu sa organizuje niekoľko medzinárodných mail artových projektov.

Hviezda mail artu v druhej polovici deväťdesiatych rokov zhasína, do popredia sa dostávajú iné komunikačné formy, potreba dorozumievať sa a vymieňať si diela klasickou poštou sa stráca. Forma fyzického posielania diel vymiera rovnako ako posielanie listov či pohľadníc.