O Martinovi Bajčičákovi sa vedelo, že s Ivanom Bátorym zbiera body vo Svetovom pohári v behu na lyžiach, ale doteraz bol zväčša v tieni svojho o rok staršieho a o hlavu vyššieho reprezentačného kolegu. Až v minulej sezóne sa dostal do červenej skupiny najlepších 30 pretekárov na dlhých tratiach a Bátory nie. Uplynulý mesiac definitívne zmenil kariéru 28-ročného rodáka z oravskej dediny Zákamenné. V sobotu 12. februára vyhral v nemeckom Reit im Winkl preteky Svetového pohára a vzápätí na majstrovstvách sveta v Oberstdorfe siahal na medailu - v skiatlone ho od bronzu delila polsekunda. V priebehu dvoch týždňov sa Bajčičák dostal do virvaru televízií, rádií, novín, volali mu i priatelia, známi a aj včera po návrate do vlasti nestačil dvíhať telefón.

"Premiérové víťazstvo vo Svetovom pohári som vybojoval v nevhodnej chvíli - štyri dni pred otvorením šampionátu. Žiaľ, nedokázal som sa vyrovnať s tlakom médií. Bolo to pre mňa čosi nové, nepoznané," priznal pretekár ŠKP Štrbské Pleso. Po šokujúcom víťazstve v Reit im Winkl absolvoval desiatky rozhovorov, zúčastnil sa na tlačovej besede výrobcu lyží, chýbal mu pokoj v príprave, na aký bol zvyknutý predtým.

Na úvodnú súťaž majstrovstiev sveta, beh na 15 km voľnou technikou nastupoval nervózny, unavený. "Stres ma obral o lepší výsledok," vravel s odstupom času po 10. mieste v pretekoch, kde mu na medailu chýbalo 22 sekúnd.

Keď sa upokojil a dobre vyspal, ukázal, čo je v ňom. V skiatlone mu po 30 kilometroch chýbali na stupeň víťazov necelé tri metre.

Aj v záverečnom behu na 50 km klasicky mal sily na rozdávanie, ale servisman Štefan Lichoň a tréner Ivan Hudáč pri príprave lyží nerátali so snehovou chumelicou, ochladením v druhej polovici pretekov. Vyše dvoch hodín bežal Bajčičák v špičke, aby mu nakoniec zostalo priemerné 24. miesto. Medaily brali Nóri. Bajčo v cieli iba bezmocne pokrčil plecami, výsledok bral športovo.

"Boli to zvláštne preteky. V niektorých chvíľach tempo úplne opadlo, s Čechom Lukášom Bauerom sme sa mohli na trati rozprávať," priblížil Martin nedeľňajší maratón a pokračoval, "v behu s intervalmi je to nemožné, takto pri hromadnom štarte všetkých pretekárov sa mi to stalo prvý raz. Bavili sme sa s Lukášom o pretekoch, o tom, že by sa zišlo vedúcu skupinu roztrhať. Pohybovali sme sa vpredu, čakali na trhák, lenže keď sneženie hustlo a vietor silnel, nikomu sa nechcelo ísť dopredu. Nemalo to zmysel. A tak prišlo na záverečný finiš, ktorý patril už len pretekárom na rýchlych lyžiach. Ja som bol bez šance."

Dnes už možno len teoretizovať, ako by náš reprezentant zvládol preteky na lyžiach pripravených nórskymi odborníkmi. Tréner Hudáč vysvetľoval: "Na šampionáte sme mali predpoveď počasia od nemeckých organizátorov a je fakt, že zavše im nevychádzala. Druhý zdroj sme brali od výrobcov voskov. Namazali sme lyže, ako sme najlepšie vedeli. V prvej polovici pretekov išli Martinovi výborne. Naopak, Nóri sa v prvom kole pri stúpaniach šmýkali. Pravda, situácia sa zmenila, keď začalo husto snežiť. Stopa bola mäkká, vosk veľmi agresívny na čerstvo napadaný sneh - na sklznici sa vytvárali ľadové obláčiky a lyže nemali potrebný sklz."

Náš tréner i pretekár sa domnievajú, že severania aj ďalšie výpravy z vyspelých lyžiarskych krajín mali lepšie informácie o vývoji počasia. Do dejiska MS prišli so širokým štábom špecialistov, mysleli na všetky detaily. Majú na to. Nóri predstavujú v bežeckom lyžovaní Ferrari vo formule 1. Aj Michael Schumacher by sa ťažko stal majstrom sveta v tíme Minardi. "Keď som pri náhodnom rozhovore s nórskym servismanom spomenul naše finančné možnosti, zasmial sa, že oni to majú na kávu," doplnil Ivan Hudáč.

Víťazstvo vo Svetovom pohári aj štvrté miesto na majstrovstvách sveta povzbudili Martina Bajčičáka. Získal sebavedomie i novú energiu. Včera cestoval, dnes trénuje na Štrbskom Plese. "Nabral som nové skúsenosti, ideme ďalej. Výbornú formu chcem zužitkovať v závere sezóny vo Svetovom pohári a potom sa teším na budúcoročnú zimnú olympiádu v Turíne," vravel Bajčičák.