Ako sa darí KDH po vašom odchode z predsedníckej funkcie?

„Dobre. Stabilizovalo sa. Regionálne voľby ukázali, že KDH ide hore.“

Ak chce byť KDH úspešné, musí mať väčší vplyv. Nepresviedčate len skalných prívržencov?

„Nie, v regionálnych voľbách bolo KDH úspešnejšie ako SDKÚ. A aj keby vaša otázka obstála, aj tak niet pre Slovensko iného východiska.“

Na poslednom sneme KDH neodzneli ani len náznaky názorovej plurality v diskusii, či ísť do volieb samostatne, alebo v koalícii. Čo si myslíte o tejto železnej jednote?

„O samostatnom postupe do volieb nie sú v KDH také názorové rozdiely, ktoré by stáli za zmienku. Do predošlých volieb sme išli v koalícii, čo bolo vtedy asi potrebné, ale koalícia nevydržala, lebo niektorí funkcionári sa ju pokúsili zneužiť na likvidáciu ostatných strán vrátane KDH. Súčasná situácia je iná, a preto vytváranie nejakej jednej koalície nie je potrebné.“

Kresťanskí demokrati sú v KDH i SDKÚ. Tí, ktorí sú v SDKÚ, hovoria, že sú modernejší, otvorenejší aj k ľuďom, ktorí sa ku kresťanstvu nehlásia, a preto môžu osloviť viac voličov. Čo si o tom myslíte?

„Zatiaľ to situácia na politickej scéne nepotvrdzuje. SDKÚ vznikla zlúčením časti bývalých funkcionárov KDH a DU. Majú o niečo viac preferencií, ale akcieschopnosť SDKÚ je slabšia ako KDH. SDKÚ má preferencie okolo deväť percent, predsedu vlády, viacerých ministrov, silné pozície v štátnej správe. Nie som si istý, či by SDKÚ dokázala prežiť, keby bola v opozícii.“

Myslíte, že SDKÚ sa raz s KDH zlúči do jednej strany?

„KDH sa nebráni spolupráci. Aj v regionálnych voľbách sme boli v koalícii. KDH si však zachová vlastnú identitu a slobodu spolupracovať tam, kde to považuje za prospešné pre Slovensko.“

Budú teda KDH a SDKÚ vedľa seba dlhodobo pôsobiť?

„Nemyslím si, lebo SDKÚ sa rozpadne a zanikne. Nepredpokladám, že sa zlúčia do jednej strany, ale je možné, že viacerí dnešní členovia SDKÚ sa vrátia do KDH tak, ako sa vracajú viacerí členovia KSÚ.“

Prečo si myslíte, že sa SDKÚ rozpadne?

„Pretože vnútorná rozdielnosť jej členov, a to najmä tých, ktorí prišli z KDH a DU, je veľká. Keď svieti slnko, teda keď je SDKÚ vo vláde, je v celku jednoduché držať spolu. Ak by bola SDKÚ v opozícii, mám pochybnosti.“

Nesvedčia viaceré výroky predstaviteľov KDH vrátane vašich o tom, že sa stále ťažko zmierujete s odchodom Mikuláša Dzurindu a Ivana Šimka z KDH?

„V KDH je názorová jednota aj preto, že Ivan Šimko nie je v KDH. Jeho predstavy boli obyčajne od schválenej línie KDH dosť odlišné. Ak sa nezhodujeme s Mikulášom Dzurindom a Ivanom Šimkom, nie je to z urazenej samoľúbosti KDH, ale preto, že sa nezhodujeme vecne. Oni odišli z KDH, sú v samostatnej strane, preto sa rozdiely prejavujú mediálne.“

František Mikloško povedal: Smrť liberalizmu okrem Liberálnodemokratickej únie Jána Budaja. Vy ste zas pred desiatimi rokmi povedali, že tak, ako bol porazený komunizmus, musí byť porazený aj liberalizmus. Nedávajú tieto výroky KDH pečať fundamentalizmu?

„Liberálne médiá ľudia už viac ako desať rokov strašia fundamentalizmom a čiernou totalitou KDH. Ale – tie isté liberálne médiá museli v minulých mesiacoch a rokoch konštatovať, že KDH sa za uplynulých desať rokov osvedčilo ako najpevnejšia opora občianskych práv a demokracie na Slovensku. V minulosti mnohé politické postoje ohrozovali demokraciu. Napríklad to, čo robil Ivan Lexa. Postaviť sa proti tomu bolo možné s fundamentálnou vierou v hodnoty demokracie. Takúto vieru KDH má. Ak to niekto nazýva fundamentalizmom, neprekáža mi to.“

Ale prečo chcete liberalizmus poraziť?

„Nemám ho rád. Oslabuje spoločnosť a podkopáva jej schopnosť postaviť sa proti fundamentálnym, nedemokratickým tendenciám.“

Liberalizmus je legitímny myšlienkový smer. Nie je detinské hovoriť o jeho porážke?

„Dúfam, že považujete za legitímne aj to, že ho nemám rád. Liberálna tlač na mňa útočila, keď som sa prejavoval prorusky, ale teraz aj USA uznávajú, že boj proti svetovému terorizmu bez Ruska by bol značne oslabený. Liberálna tlač sa zastávala Čečenov, ale dnes v tej istej liberálnej tlači čítame, že Čečeni v Afganistane patria medzi najvernejších bojovníkov bin Ládina. Liberáli sa na Slovensku ukazujú ako slabí politickí proroci.“

KDH na rozdiel od SDKÚ alebo DS ponechalo rozhodovanie o tom, koho v druhom kole volieb županov podporiť, na krajských organizáciách. Nechýbala KDH odvaha podporiť kandidátov SMK?

„Mám pocit, že nálepkou chýbajúca odvaha označujete to, že KDH nedalo odporúčanie, ktoré by vyhovovalo niektorým redaktorom SME. Nemali sme dôvod dávať centrálne iné odporúčanie v prospech konkrétnych kandidátov.“

Tu predsa nejde o niektorých redaktorov SME. Ide o to, aby sa od vás neodvrátili voliči v Trnave a Nitre. Nie?

„Keby sme aj takúto obavu mali, bola by legitímna. Strana sa má usilovať o voličov.“

Teraz ste priznali, v čom bol problém.

„Neredukujem to len na túto jednu okolnosť, ale aj tá je pri rozhodnutiach každej strany prítomná. KDH nikdy nebolo protimaďarské. Ale my ideologickú nálepku tzv. pravicovosti neabsolutizujeme nad všetky iné momenty v politike. Nestrácame zo zreteľa, že SMK vznikla pod vplyvom Mečiarovej politiky zlúčením troch maďarských strán, z ktorých Spolužitie bolo dosť nacionalistické a Maďarská občianska strana zase liberálna. S Maďarskou republikou máme spor o zákone o zahraničných Maďaroch. Nemôžeme zabudnúť, že primátor a mestské zastupiteľstvo za SMK stále nechcú slovenským organizáciám dovoliť postaviť v Komárne súsošie sv. Cyrila a Metoda.“

Cez leto ste pripustili, že KDH by mohlo byť vo vláde s HZDS. Čo vás k tomu viedlo?

„Je načase, aby sa na Slovensku prekonala studená vojna medzi politickými tábormi, ktorá tu bola najmä za Mečiarovej vlády. Nálady obyvateľstva, ktoré politik musí registrovať, žiaľ, hovoria, že ľudia už nerobia taký veľký rozdiel v politických a obávam sa, že aj v morálnych kvalitách medzi opozíciou a súčasnou vládnou koalíciou, ku ktorej patrím. Slovensku by prospela vláda národnej jednoty. V nej by mali byť zastúpené hlavné politické sily vrátane SMK, aby tu bola pevná vláda s pevným zázemím, ktorá musí urobiť zásadné rozhodnutia hospodárskej a sociálnej povahy.“

KDH nieslo zástavu antimečiarizmu. Ako sa vyrovnávajú s vašimi slovami voliči?

„Neberieme späť ani jedno slovo, čo sme povedali do roku 1998. Hľadáme však východisko pre súčasnú situáciu.“

Je pre vás neprekonateľnejšou bariériou osoba Ivana Lexu alebo Vladimíra Mečiara?

„Uplatňujeme pravidlá právneho štátu. Proti Ivanovi Lexovi sú vznesené obvinenia. Pre mňa sú vierohodné dôkazy o tom, že Ivan Lexa je dôvodne podozrivý zo spáchania závažných trestných činov, nielen únosu Michala Kováča ml. Preto musí byť Ivan Lexa postavený pred súd. Pokiaľ by ho súd oslobodil, situácia sa mení. Proti Vladimírovi Mečiarovi žiadna obžaloba podaná nie je. Nie sú dôkazy, ktoré by odôvodňovali podanie obžaloby.“

Mečiar by vám teda neprekážal?

„Na túto otázku je predčasné odpovedať. Nie som vedúcim funkcionárom KDH. Ešte nie je po voľbách a rozhovory o koalícii sa nevedú.“

KDH nedávno prišlo s návrhom tolerančnej zmluvy. Podľa nej nechce vládnuť ani s HZDS a ani so Smerom. Všetky strany tento návrh odmietli. Čo vy na to?

„Aj tak príde na slová KDH.“

HZDS alebo Smer by garantovali podporu budúcej vláde z opozičných radov zmluvou. Nebola by to teda len kozmetická úprava pomerov, keď tvrdíte, že práve s týmito stranami vládnuť nechcete?

„Strany vo vláde určujú vládnu politiku. To, čo nechcú robiť, nezahrnú do vládneho programu. Niečo podobné vidíme v Čechách.“

Práve opozičná ODS má v Česku veľký vplyv. Nebola by menšinová vláda tlačená k múru, aby robila aj také veci, ktoré nechce?

„To je nevýhoda menšinovej vlády. V takých prípadoch by si menšinová vláda musela znovu a znovu rozhodnúť, či sa nechá dotlačiť k múru, alebo sa nedá a odstúpi. Tomu sa ale dá vyhnúť. Nech občania rozhodnú tak, aby nebola menšinová a ani širokospektrálna vláda. Najlepším riešením by bolo, keby zvíťazilo vo voľbách KDH.“

Na seminári HZDS odznela veta: Integrácia je pre HZDS dôležitejšia ako miesto vo vláde. Ako by ste interpretovali toto tvrdenie práve v súvislosti s vytváraním novej vlády?

„Je to pozitívna odpoveď HZDS na tolerančnú zmluvu KDH.“

Aký bude teda postup po voľbách? HZDS zvíťazí, čo bude ďalej?

„Pravdu povediac, v programe HZDS až také veľké problémy nevidím. Poučilo sa. Veľa bude závisieť od programu SMK, do akej miery zradikálni svoj volebný program. Ak dá do programu vytvorenie tzv. komárňanskej župy, pre KDH neprichádza do úvahy, aby po voľbách išlo do koalície s SMK. Pri takejto možnosti, ak by sme povedali ani s HZDS a ani s SMK, tak už ozaj neviem, s kým by sa potom dala vláda vytvoriť.“

Mečiar o vás povedal, že vás chcel za ministra zahraničných vecí. Vám však imponuje skôr rezort obrany. Je pravda, že ste chceli byť v tejto vláde ministrom obrany?

„Je pravda, že KDH pri rokovaní o vytvorení vlády vytýčilo aj takú možnosť, že by som bol ministrom obrany.“

Prečo vás zaujímajú otázky obrany?

„Dodnes som hovorcom KDH pre obranu. Vonkajšia bezpečnosť štátu je vôbec najzákladnejšou existenciálnou podmienkou bytia štátu. Všetky tie reči o hospodárstve, sociálnej politike, zvyšovaní životnej úrovne, o rozvoji kultúry padnú, keď je štát vojensky porazený tak, že prestane existovať.“

Všetky strany chcú vstup do NATO. Čo si o tom myslíte vy, známy rusofil?

„Pre mňa bolo zadosťučinením, že po 11. septembri, po útokoch na New York, sa ukázalo, že dovtedajšia politika americkej vlády voči Rusku nebola optimálna. Najcitlivejším prvkom neoptimálnosti tejto politiky bol spôsob rozširovania NATO, ktorý Rusko vnímalo ako svoje ohrozenie. Rusi každé západné armády blízko svojich hraníc považujú za svoje ohrozenie, pretože v minulosti sa každá takáto prítomnosť ukázala ako ohrozenie Ruska.“

Nie je blízky vzťah Ruska a USA po teroristických útokoch len krátkou epizódou v dlhej histórii NATO?

„Na Slovensku som patril medzi najväčších bojovníkov proti Varšavskej zmluve a Sovietskemu zväzu. Dnes už neexistujú, a preto treba nastoliť novú kvalitu vzťahov. Vidím ju v tom, aby sa vytvorilo aspoň politické spojenectvo hlavných krajín kresťanskej civilizácie – Ameriky, Európskej únie a Ruska.“

Na stretnutí s prezidentom Vojislavom Koštunicom ste vyjadrili obdiv nad hrdinstvom obyvateľov Juhoslávie počas amerických náletov. Ak by ste boli tým ministrom obrany, nevyznel by prinajmenšom váš výrok zvláštne?

„Hrdinstvo občanov Juhoslávie buď bolo, alebo nebolo. Ja tvrdím, že bolo. To nezávisí od toho, či som ministrom spravodlivosti, alebo obrany. Juhoslovania ukázali hrdinstvo. Politika NATO a USA v prípade bombardovania NATO bola nespráva, a to budem tvrdiť vždy. Vôbec mi nezáleží na tom, či kvôli takémuto slobodnému vyjadreniu názorov prípadne v budúcnosti prídem o nejakú funkciu.“

Predstavitelia EÚ a NATO vyčítajú Mečiarovi jeho postoj voči kosovskej kríze. To si ako vysvetľujete?

„To ma nezaujíma. Môj názor je, že bombardovanie Juhoslávie bolo chybou.“

Keď bombardovanie Juhoslávie kritizuje Mečiar, je to iné, ako keď to poviete vy?

„Neviem, ani ma to nezaujíma. Toto je môj názor. Je dokázané, že bin Ládin financoval aj niektorých bojovníkov, ktorí bojovali na Balkáne proti Srbom. Mnohí z nich sú tam dodnes. Po bombardovaní Juhoslávie sa Kosovo zmenilo na najväčšie trhovisko, kde sa organizuje obchod s drogami, prostitúciou a kde neplatia ľudské práva pre srbské obyvateľstvo.“