Iračania Farabi a Farazdak túžia po slobodnom živote na Slovensku. Zatiaľ musia žiť v utečeneckom tábore v Gabčíkove, kde majú pohyb značne obmedzený. FOTO SME – AUTOR
sa narodili v kresťanskej rodine v inak moslimskom Iraku. „To, že sme pokrstení kresťania, nám dávali najavo v škole aj na ulici. Ak by som vypovedal na polícii inak ja a inak nejaký moslim, určite bude mať pravdu on,“ opisuje v skratke tamojšie životné pomery Farazdak.
Ich príbuzní emigrovali do Spojených štátov amerických. Preto nemali pasy a nemohli legálne z Iraku vycestovať. Otec pracoval v irackej armáde a plánoval predať majetok a odísť s celou rodinou. Súrodenci vzali osud do vlastných rúk bez rozlúčenia a veľkých príprav sa vydali na cestu za slobodou. Cez Turecko sa dostali až do Rakúska, prevádzačom zaplatili 5500 dolárov. Neskôr sa od matky dozvedeli, že ich 53-ročný otec náhle zomrel. Príčina smrti na úmrtnom liste nie je. Domnievajú sa, že bol popravený.
„Na Slovensko sme sa dostali ilegálne. Nepoznali sme zákony a o azyl sme požiadali až po štyroch dňoch. To bola chyba,“ priznáva Farazdak. Na Slovensku žili ilegálne 18 mesiacov, až potom im totiž úrady umožnili podať žiadosť o azyl. „Prichýlili nás rehoľné sestričky v Dome Matky Terezy v Bratislave-Petržalke. Zvykali sme si na nové prostredie. Nepochádzame z chudobnej rodiny, a preto sme sa tu museli uskromniť. No a začali sme sa učiť vašu reč,“ nezabudne peknou slovenčinou pripomenúť Farazdak. V Petržalke ich stretlo aj iné šťastie. Starší sa zoznámil s vysokoškolskou študentkou slovenčiny. Jej spolužiačka zas padla do oka mladšiemu Farabimu. „Slovenky sú naozaj krásne,“ usmievajú sa. Najradšej by sa videli vo futbalovom družstve, športu by sa chceli obaja venovať profesionálne.
No azylová procedúra nebola pre nich úspešná. Ministerstvo vnútra rozhodlo, že nespĺňajú všetky kritériá na priznanie štatútu utečenca. Teraz žijú v pobytovom tábore v Gabčíkove a nádejajú sa, že nový ortieľ úradov bude v ich prospech. Majú pocit, akoby im pristrihli krídla. Po čase voľnejšieho života vo Zvolene sa museli vrátiť do Gabčíkova, kde majú pohyb veľmi obmedzený. „Cítime sa tu ako Slováci medzi utečencami,“ ukazujú na dve stovky žiadateľov v pobytovom tábore.
Príbeh irackých súrodencov je výnimočný tým, že zo Slovenska necestovali ďalej na západ ako drvivá väčšina ostatných. Naopak, chcú sa tu usadiť.
JURAJ GERBERY
