O príčine zlyhania reforiem, stavu ekonomiky, ale aj o osobných ambíciách sme sa rozprávali s ministerkou financií BRIGITOU SCHMÖGNEROVOU.
Zlé jazyky hovoria, že momentálne zvažujete rôzne pracovné ponuky. Je pravda, že plánujete opustiť post ministerky financií?
„Ak dovolíte, rada by som sa zatiaľ k tomuto nevyjadrila.“
Bez ohľadu na volebné preferencie - viete si predstaviť svoje pôsobenie na poste ministerky aj v nasledujúcom volebnom období?
„Samozrejme, že by som si to vedela predstaviť. To najhoršie a najťažšie má tento rezort už za sebou. Ktorýkoľvek ďalší minister bude mať nalinkovanú cestu, ako treba pokračovať. Ak by som to bola ja, tak by som profitovala z toho, čo sme štyri roky investovali.“
Rok 2002 bol posledným celým rokom Dzurindovej vlády. V akom stave odovzdávate štát v roku 2002?
„V lepšom ako v roku 2001. Pokračuje rast HDP, znižuje sa miera inflácie, dosiahli sa dobré výsledky v úrokových sadzbách. Negatívne treba hodnotiť zvyšujúce sa saldo bežného účtu. Má ale svoje faktory, z ktorých časť je neopakovateľná, a preto možno predpokladať, že na budúci rok bude vývoj bežného účtu lepší ako tento rok. Najmenej priaznivým indikátorom je miera nezamestnanosti.“
Vláde zostáva už len niekoľko mesiacov, počas ktorých určite nestihne naplniť svoje pôvodne reformné ambície. Nemáte pocit, že ste urobili málo a mali urobiť viac?
„Reforma výdavkov sa realizuje prostredníctvom jednotlivých rezortov. Ministerstvo financií možno mohlo byť ostrejším bičom, ale nemohlo realizovať reformu zdravotníctva, sociálneho poistenia ani ďalších rezortov. To je v rukách iných ministrov.
Pokiaľ to hodnotím za vládu ako celok, tak sa malo pokročiť v reformách oveľa ďalej a oveľa rýchlejšie. Zostalo to pred nami a budúca vláda sa tomu nebude môcť vyhnúť. Je to kritika do vlastných radov.“
Tempo reforiem naznačuje, že je tu niekto, komu reformy nevyhovujú. Kto je to?
„Vždy sa nájdu skupiny, ktoré sa proti reformám postavia. V zdravotníctve je to časť zdravotníckeho personálu, ale možno aj zamestnanci zdravotných poistovní a tento okruh by sme mohli rozšíriť na distribútorov liekov a čiastočne aj prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení. Ich záujmy sa celkom prirodzene dostávajú do konfliktu s pokračujúcou reformou. Treba na to veľkú politickú odvahu, postaviť sa vplyvným skupinám.“
Prívlastok „protireformná“ z vládnych strán platí pre vašu SDĽ. Nemyslíte si, že práve SDĽ najmenej odolávala tomu tlaku?
„Nemyslím si to. Myslím, že to, či sa niekde uskutočňovali reformy, alebo nie, záviselo oveľa viac od ministra ako od jeho politickej príslušnosti.“
SDĽ sa podpísala napríklad pod populistické odloženie zvyšovania regulovaných cien.
„My sme vlastne v prvých troch rokoch vyčerpali celý svoj kalendár úprav regulovaných cien. Malo to, samozrejme, aj dopady na infláciu. Treba si uvedomiť, že na jednej strane sme znižovaním daňového zaťaženia výrazne pomohli podnikateľskej sfére. Ale na druhej strane skokové zvyšovanie cien vstupov, akými sú elektrina a plyn, znamená výrazné zvyšovanie nákladov. Je potrebné, aby sa tieto ceny dostali na úroveň cien nákladov a primeraného zisku. Je ale dôležitá otázka rýchlosti naprávania cien. My sme museli naprávať aj za predchádzajúcu vládu, myslím, že sme tú kvótu už vyčerpali. Nie som zástancom skokového naprávania cien. Naša podnikateľská sféra nie je schopná tak rýchlo reagovať, pretože na reakciu potrebuje kapitál. Pri nedostatku kapitálu je zrejme aj flexibilita podnikovej sféry nižšia.“
Nie je bariérou vášho osobného rastu práve SDĽ?
„Je dostatočne známe, že predstavujem ten myšlienkový prúd v SDĽ, ktorý sa hlási k modernej strane európskeho socialistického typu. Popri ňom existuje možno jeden alebo jeden a pol iného názorového prúdu. Som presvedčená, že budúcnosť ľavice je v modernej ľavici.“
Čo ešte stihnete do volieb?
„Najmä štátny rozpočet na rok 2003 pripraví ministerstvo ešte počas tohto volebného obdobia. Jeho presadenie v Národnej rade nebude jednoduché. Rozpočet bude zložitý, pretože čakám ďalšie výpadky daňových príjmov v dôsledku prijatia daňových zákonov. Tlak na výdavkovú stranu bude značný. Zatiaľ sa nevytvoril priestor na to, aby sa zastavil rast výdavkov.
V čom bude musieť pokračovať váš nástupca?
„Predovšetkým v podstatných veciach. Bude treba dokončiť štátnu pokladnicu, pripravovať viacročný rozpočet, bude treba dokončiť prípravu fiškálnej decentralizácie a bola by som veľmi rada, keby sa začiatkom roku 2003 podaril presadiť integrovaný dohľad nad finančným trhom.“
Podarí sa mu dosiahnuť to, čo sa nepodarilo vám, teda vyrovnaný verejný rozpočet?
„Mám veľmi dobrý návod. Ak by sa polovicu príjmov z SPP podarilo použiť na zníženie dlhovej služby, mohli by sme ju znížiť možno na polovicu. Na budúci rok bude celková dlhová služba 40 miliárd, takže to by bolo dvadsať miliárd k dobru.
My sme zatiaľ napočítali, že okolo roku 2004 by sme mohli byť na úrovni 2,4 perenta“ (podiel schodku verejných financií na HDP, v súčasnosti je viac ako 3,6 percenta, pozn. redakcia).
Existuje riziko, že budúca vláda otočí vývoj späť?
„Ak mi niečo nedáva spať, tak je to otázka, či sa bude pokračovať. Mnohé veci sme však založili takým spôsobom, že sa nedajú vrátiť späť. Dnes je bankový sektor v poriadku - už nikdy sa nebudú robiť politické úvery. Môžeme čakať, že budúca vláda by robila uvoľnenejšiu fiškálnu politiku. To riziko tu je. Ale budú ju monitorovať medzinárodné finančné inštitúcie, čo zakladá záväzky aj pre budúcu vládu. Veľký priestor na zásadnejšie zmeny v hospodárskej politike dnes už nie je, vo sfére podnikovej ani fiškálnej.“
Vládu, ale najmä vládnu SDĽ spájali s korupčnými kauzami. Neprekážalo vám to?
„Je veľmi chybné, ak sa hospodársky život politizuje. Treba povedať, že sa ani táto vláda tomu celkom nevyhla. Treba sa na to pozerať kriticky. Po privatizácii bude ten priestor menší, blížiaci sa takmer k nule v porovnaní s dneškom.“
Čo nás čaká v roku 2002?
„Čaká nás zriadenie agentúry na riadenie likvidity a dlhu, vytvorenie spoločného podniku medzi Slovenskou konsolidačnou a strategickým investorom, integrácia Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky, transformácia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, privatizácia Poštovej banky. Čaká nás aj príprava východísk a návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, niekoľko zákonov z daňovej oblasti, teda ďalšia novela zákona o spotrebnej dani z tabaku, piva, liehu a vína, ďalšia novela DPH aj zriadenie daňovej polície, redukcia malých daňových úradov a aj výrazné posilnenie colnej správy v boji proti pašovaniu cigariet. Na budúci rok sa má dokončiť negociačná kapitola dane a závažná kapitola, ktorá sa týka odvodových povinností Slovenska do rozpočtu Európskej únie.“
Autor: TOMÁŠ KUČA
