desaťtisíce nezvestných a vyše 200 000 obetí. Mierová dohoda, ktorú podpísali 29. decembra 1996 v Osle, síce tento 36-ročný krvavý konflikt ukončila, naplnená však nebola.

Ani po piatich rokoch sa neuskutočnila viac ako polovica bodov mierovej dohody. Patrí medzi ne pozemková reforma, ďalej volebný zákon, reforma súdnictva či vytvorenie zákonných záruk pre ochranu ľudských práv. Nevyriešená je i otázka 100-tisíc utečencov, ktorí počas konfliktu odišli do Mexika, uznanie práv Indiánov, ktorí tvoria viac než dve tretiny z 11,2 milióna obyvateľov Guatemaly, a odzbrojenie bývalých bojovníkov. Na plnenie mierovej dohody síce od roku 1997 dohliada misia OSN MINUGUA, tá však nedokáže prinútiť vládu dokument plniť. Pôvodný text predpokladal splnenie do konca roku 2000, terajší prezident Alfonso Portillo však lehotu predĺžil do konca roku 2004.

Korene vojny v tejto predtým banánovej republike siahajú do začiatku 50. rokov, keď bol guatemalským prezidentom plukovník Jacobo Arbenz Guzmán. Jeho ľavicová politika bola v pozadí vrcholiacej studenej vojny vyložená ako pokus o nastolenie komunizmu, a teda v roku 1954 za podpory CIA vtrhli do krajiny z Hondurasu guatemalské opozičné sily, ku ktorým sa pridala armáda, a začala éra striedania sa vojenských júnt.

Násilie malo okrem veľkej utečeneckej vlny za následok stmelenie ozbrojenej opozície, ktorá v roku 1982 vytvorila Guatemalskú národnú revolučnú jednotu (URNG). V roku 1985 sa síce konali „slobodné“ voľby, koniec vojny to však zďaleka neznamenalo. Oficiálne mala krajina síce civilného prezidenta i vlády, v skutočnosti však v pozadí politického rozhodovania stála neprestajne armáda. Hoci sa prvé rokovanie znesvárenených strán konalo v Madride v roku 1987, ešte ďalšie štyri roky trvalo, kým sa uskutočnili prvé oficiálne rozhovory medzi ľavicou URNG a delegáciou guatemalskej vlády. Prielom v rokovaniach nastal v marci 1994, keď sa pod záštitou OSN obe strany dohodli na ukončení občianskej vojny. (čtk)