ZDENA STUDENKOVÁ tento mesiac preberala cenu absolútny OTO za najväčší počet hlasov získaných v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky. V poslednom čase sa však zviditeľnovaľa viac ako porotkyňa Dievčaťa za milión či šoumenka v Inkognite, než herečka. Po dlhšom čase dostala príležitosť, svoje herectvo prezentovala ako šarmantná policajtka vyšetrujúca vraždu v novom slovenskom filme Stanislava Štepku a Jiřího Chlumského Konečná stanica.

Ako vám sedela poetika Štepkovho naivného divadla?

Mne sa Konečná stanica páči. Nie je to komerčný film, nemá veľkú zápletku, ale každý z nás hercov si na svojej postavičke zgustol. Ale chcela by som si ešte niekedy nakrútiť film so silným príbehom.

Páčila sa vám postava ambicióznej policajtky?

Snažila som sa ju poľudštiť, dopátrať sa, prečo táto žena, ktorá nie je na zahodenie a má slabosť na chlapov, zostáva stále sama. Páčia sa mi mnohé repliky, napríklad ,my mladí na polícii' alebo ,poviem našim, zamyslia sa'.

Slabým miestom našich filmov bývajú neprirodzené dialógy.

Pretože u nás neexistujú ,dialogmeni'! Vo svete je to najviac platená profesia. A potom, filmy by sa mali vopred skúšať, aby herci nehrali len mechanicky scénu číslo 45 a potom 32, ale aby poznali celý životopis svojej postavy. Všetko je však o peniazoch a čase.

Máte vysnívaného režiséra?

Bratov Coenovcov, pre ich zvláštnu zmes irónie a nadsázky. Majú schopnosť komunikovať s hercom a nechať mu vo filme priestor.

Máte nejakú filmovú rolu vo výhľade?

Nedávno som nakrútila pár dielov českého seriálu Rodinné putá, zatiaľ sa nič iné nečrtá. Hlavu si s tým nelámem. Ak sa dlho nič neukazuje, zvyčajne si nájdem prácu aj sama. Nenávidím síce to ranné vstávania, mrznutie v exteriéroch, ale keby bol dobrý scenár, som ochotná toto všetko pretrpieť. Aj Konečná stanica sa nakrúcala za studenej jari. Ale boli sme radi, že nakrúcame.

Nie je potom lepšie zostať v štúdiu pri talkshow či v dabingu?

Nech si niekto vyskúša denne dabovať nejaké slaboduché telenovely! To ja nezvládam. A myslíte si, že je také ľahké vymýšľať si otázky v Inkognite, aby sme diváka zabavili aj v pauzách nakrúcania?

Váš apel na nakúcanie slovenských filmov pri prijímaní ceny OTO mohli niektorí brať aj pateticky.

Mne už nič iné nezostáva, len byť patetická. Nikto sa nezamyšľa nad tým, kam ide naša kultúra. Tým, že Slovenská televízia dáva peniaza na rôzne talkshow, pripravila nás o možnosť nakrúcať filmy. A ja mám teraz do nich chodiť ako hosť? Veľmi im zazlievam, že nevyčlenili peniaze na dva, tri filmy ročne. Je to veľká chyba.

Trápi vás aj národná otázka? Počas mimoriadnej schôdze parlamentu o národnom divadle ste sedeli na balkóne.

Ja som netúžila po slovenskej samostanosti, ale keď sa už hráme na Slovákov, tak potom skúsme nájsť peniaze aj na národne divadlo. Peniaze sa nájdu na všeličo. Vidím všetko to jedlo, čo sa hádže do koša na rôznych večierkoch, ktoré moderujem, viem, aké peniaze odtečú na rôznych veľkolepých programoch.

Ako na vás pôsobilo rokovanie poslancov?

Zdalo sa mi absurdné. Chcelo sa mi zarevať: Ticho! Ale asi by ma vyviedli za nevhodné správanie. Považujem za neslušnosť baviť sa počas prejavov svojich kolegov. To len dokazuje, že všetko je vopred dohodnuté. V parlamente už asi nikto nikoho nepočúva.

Do polovice osemdesiatych rokov ste nakrútili takmer 200 inscenácií, boli časy, kedy ste robili aj dva, tri filmy ročne. Dívate sa na tieto časy so sentimentom?

Náhodou som si minule pozrela inscenáciu Hollywoodske rozprávky. Stále si myslím, že to malo šťavu. Spomínam si aj na film Anděl s ďáblem v těle. Nakrútili sme ho za hroznú cenu, ale prinieslo to výsledok, boli sme s ním aj v Mexiku. Som rada, že som mala aj malinkú rolu vo filme S tebou mě baví svět. Strašne ma teší, že sa to hrá každé Vianoce, že ju označili za komédiu storočia, že tam hrá Julo Satinský. Tak si hovorím, vďaka tomu filmu som ja už nesmrteľná.