Kudawella je jednou z rybárskych komunít na Srí Lanke, v ktorej po ničivej decembrovej katastrofe pracuje občianske združenie Človek v ohrození. Keďže tamojší rybári potrebujú prácu, aby sa dokázali postarať o seba sami a neboli závislí len od pomoci iných, založili Slováci v Kudawelle malú dielňu na výrobu tradičných lodí. Využili na to peniaze, ktoré vyzbierali na Slovensku od verejnosti aj firiem.

Škody napáchané decembrovou vlnou tsunami siahajú aj na Srí Lanke ďalej, než sú viditeľné trosky domov či zničené lode. Tsunami zničila prirodzený spôsob obživy vo väčšine malých rybárskych dedín. Občianske združenie Človek v ohrození, ktoré vyzbieralo na Slovensku 15 miliónov korún, sa v prvej fáze rozhodlo pomôcť práve rybárom.

Kudawella je väčšia rybárska komunita na juhu Srí Lanky. Žije v nej okolo 1500 rodín. Väčšina obyvateľov sa donedávna živila rybolovom, alebo pracovali pre rybársky priemysel - ako opravári lodí a lodných motorov, výrobcovia sušených rýb, drobní obchodníci distribuujúci ryby ďalej do miest.

Pri decembrovej ničivej katastrofe prišli ľudia z Kudawelly nielen o strechu nad hlavou a príbuzných, ale aj o možnosť zarobiť si, uživiť rodiny. Ich tradičné rybárske lode spolu so sieťami boli zničené. Mnohí prišli o dielne i pracovné nástroje - stolári, mechanici, krajčíri, potápači. Majitelia dedinských obchodov nemôžu nič predať, pretože ľudia nemajú za čo kupovať. Sú závislí od humanitárnych organizácií, čo prehlbuje ich bezmocnosť.

Moru už nedôverujú

"S morom sme žili celý svoj život. Bolo naším zdrojom obživy a prežitia," hovorí rybársky predák z Kudawelly. "Rybári odchádzali skoro ráno na lodiach loviť a okolo obeda sa vracali s úlovkom. Čerstvé ryby predávali v dedine alebo kupcom, ktorí prichádzali s mraziarenskými autami až z Colomba. Mnohí sa nemôžeme vrátiť na more, pretože naše lode sú zničené. Navyše, máme strach, nedokážeme už moru dôverovať."

Väčšina obyvateľov, ktorí žijú na pláži, odchádza na noc zo svojich domovov preč. Obávajú sa, že príde nová vlna a zmetie ich do mora.

Spoločná bolesť

Ľudia prekonávajú následky traumy veľmi pomaly. Ľahko sa vyľakajú, prepadnú panike, uveria poplašným správam. Keď nedávno ktosi rozšíril správu, že sa blíži ďalšia vlna, ľudia bežali zbesilo čím ďalej od mora. Prežitú hrôzu a stratu najbližších im pomáha prekonávať komunitná spolupatričnosť.

"V Kudawelle zahynulo asi sto ľudí. Nemali sme ani čas pripraviť im obradný pohreb, museli sme ich narýchlo pochovať v masovom hrobe. Každého z nás sa však katastrofa dotkla osobne, a to nám pomáha vyrovnávať sa s bolesťou spoločne. Vieme, že aj v rybárskych dedinách na okolí prišlo o životy, domy aj lode veľa ľudí. Zdieľame to všetko spolu, je to naša spoločná bolesť a takto vzájomne ju nesieme ľahšie," hovorí komunitný vodca Nelson.

Nelsonovi rodičia prišli o dom, ktorý stál len pár metrov od mora. Dnes bývajú u syna spolu s ďalšími príbuznými, ktorí tiež stratili strechu nad hlavou.

Neistota a čakanie

Keďže srílanská vláda vydala nariadenie, ktoré zakazuje akúkoľvek výstavbu domov v stometrovej zóne od mora, rybári z Kudawelly majú pred sebou nejasnú budúcnosť. Väčšina sa nemôže vrátiť na svoje pozemky a investovať do nových domov. Zostáva len neistota a dlhé čakanie na pridelenie náhradnej pôdy, ktorej je však nedostatok. Na väčšinu srílanských rybárov, aj na tých z Kudawelly, čaká presídlenie do oblastí vzdialených od mora. Nevedia, či sa ešte budú môcť venovať pôvodnému spôsobu obživy.

"Nebojím sa o náš spôsob života. Myslím si, že rybársky priemysel sa rýchlo spamätá. Mnohí z nás sa už vrátili na more a ľudia začali opäť kupovať ryby. Mám však obavy, čo bude s tými, ktorí prišli o domy. Kam ich vláda presídli? Ak im dajú pozemky vo vnútrozemí, prídu o jediný spôsob obživy, ktorý poznajú. Čo sa stane s domami, ktoré zostali stáť v stometrovej zóne? Zbúrajú ich? Zatiaľ sa nás nik nespýtal, či sa chceme sťahovať a kde chceme žiť. Zakázali nám však opravovať poškodené domy v zakázanej zóne," hovorí jeden z rybárov.

Väčšina obyvateľov rybárskych komunít stráca trpezlivosť a kritika neschopnosti vlády konať v prospech svojich obyvateľov narastá. Začiatkom tohto týždňa sa v hlavnom meste dištriktu Matara konala demonštrácia proti vládnemu nariadeniu presídľovať celé komunity. Ľudia sa sťahovať nechcú. Uvedomujú si, že z vyvlastňovania pôdy a výstavby nových domov sa stáva politická záležitosť. Nové domy a pôda sú vecou politickej prestíže a boja o voličov. Je to smutné, keď vidíte stanové tábory, v ktorých sa tlačia tisíce ľudí.

Byrokracia spomaľuje pomoc

Zahraničné humanitárne organizácie hneď po katastrofe napriek zložitej situácii rýchlo zareagovali a poskytli mnohým ľuďom strechu nad hlavou, prístup k pitnej vode, potravinám, zdravotníckej starostlivosti, pomohli deťom vrátiť sa do škôl. Dnes sa snažia zameriavať na rekonštrukčné práce a dlhodobejšie projekty na obnovu krajiny.

Narážajú však stále na nedostatočné kapacity vlády, zastaranú koloniálnu byrokraciu neschopnú urobiť rýchle rozhodnutia, ale aj na politické pozadie väčšiny plánov na obnovu krajiny. S veľkým úsilím sa snažia nájsť cestu medzi potrebami postihnutých komunít, vlastnou nestrannosťou a zároveň snahou spolupracovať a rešpektovať vládu a jej nariadenia. Kým sa však prederú množstvom úradníkov a čakaním na pečiatku a povolenie, čas uteká a oni nedokážu rýchlo napĺňať potreby ľudí - aj keď majú dostatok finančných zdrojov.

Slováci v Kudawelle

Kudawella je jednou z rybárskych komunít, v ktorej pracuje občianske združenie Človek v ohrození. Keďže na Srí Lanku prišlo množstvo veľkých medzinárodných humanitárnych organizácií a filantropov, bolo pre nás - malú organizáciu zo strednej Európy veľmi ťažké nájsť si tu zmysluplné miesto. Rozhodli sme sa využiť práve našu malosť a nezávislosť od veľkých partnerov. Umožnilo nám to konať rýchlo a zamerať sa na malé rybárske komunity, ktorým sa nikto intenzívnejšie nevenoval.

"Humanitárne organizácie dali ľuďom jedlo a stavajú pre nich prístrešky. Oni však teraz potrebujú prácu, aby sa o seba dokázali postarať sami a neboli závislí od pomoci iných. Rybári potrebujú lode, stolári nástroje, potápači výstroj, niektorí len bicykel či šijací stroj, pretože im všetko odplavila voda. Dajte im prácu, ak im chcete naozaj pomôcť," hovorí budhistický kňaz, ktorý podporuje a združuje komunitu v Kudawelle.

Vyrábajú loďky

Združenie Človek v ohrození založilo v Kudawelle malú dielňu na výrobu tradičných lodí. V nej zamestnáva pod dohľadom skúsených lodiarov desať ľudí z komunity. Okrem toho, že v dielni sa za dva mesiace vyrobí asi sto lodiek pre chudobných rybárov, nájdu si tu prácu a možnosť naučiť sa novú zručnosť aj nezamestnaní. Rybárov chce združenie zapojiť do väčšieho projektu - časť lodiek, ktoré od neho dostanú, budú musieť počas celého roka splácať v dedinskej rozvojovej banke. Tým si vytvoria nové zdroje pre svoju komunitu, ktoré budú môcť použiť na verejnoprospešné účely.

Plány do budúcnosti

Okrem výroby lodí, opravy sietí a lodných motorov sa naše občianske združenie venuje aj drobným majstrom a všetkým, ktorí prišli o nástroje či dielne na spracovanie kokosového vlákna. Nakupujeme nástroje, pomáhame zakladať dielne, zapájame ľudí do verejnoprospešných prác.

Naše ďalšie plány na Srí Lanke budú do veľkej miery závisieť od politickej situácie a od rozhodnutí miestnych samospráv. Pripravili sme už návrh na výstavbu domov v obci Dikwella, ktorý však musí prejsť dlhodobým schvaľovaním na ministerstvách. Chceme tiež pomôcť posilniť miestne komunitné organizácie, ktoré by mohli pracovať aj potom, keď zahraničné organizácie Srí Lanku opustia.

Z prežitej traumy sa ľudia spamätávajú veľmi pomaly. Katastrofa postihla osobne každého z nich, a to im pomáha vyrovnávať sa s bolesťou spoločne. FOTO - OZ ČLOVEK V OHROZENÍ

Väčšina obyvateľov Kudawelly sa donedávna živila rybolovom, alebo pracovali pre rybársky priemysel. Nič iné robiť nevedia. Dnes žijú v neistote z budúcnosti. Mora sa na jednej strane boja a nedôverujú mu, na druhej strane však majú obavy, čo budú robiť, ak ich presídlia do vnútrozemia.

Autor: KATARÍNA MACEJÁKOVÁ, Srí Lanka(Autorka je humanitárna pracovníčka OZ Človek v ohrození)