"Samozrejme, entuziazmus z návštevy Busha bol oveľa vyšší," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov. Bolo to podľa neho dané aj samotným programom, keď sa Bush netradične stretol so zástupcami občianskej spoločnosti v budove SND i s verejnosťou na Hviezdoslavovom námestí. Návšteva Putina naopak nevybočila podľa Mesežnikova nad rámec diplomatických štandardov.

Český politológ Jiří Pehe vnímal cestu amerického prezidenta napriek zastávkam v Bruseli a Nemecku predovšetkým ako návštevu Slovenska. "Stretnutie s Putinom bola dobrá zámienka, že Bush prišiel do strednej Európy. Putin v tom všetkom hral druhé husle," povedal Pehe.

Na otázku, či si rozdielne vnímanie Busha a Putina všimli aj Rusi a ako to môže ovplyvniť slovensko-ruské vzťahy, Pehe povedal, že Rusi si veľmi dobre uvedomujú, že vo svetovej politike je iba jedna supermocnosť.

Z troch najvyšších ústavných činiteľov radosť z príchodu Busha netajil premiér Mikuláš Dzurinda. Poslankyňa SDKÚ Petra Masácová však nemala pocit, že by sa pri prijatí hláv štátov nerobili rozdiely.

Podľa poslanca HZDS Miroslava Maxona to vyzerá, "akoby sme trochu z tej Ameriky mali trému". Maxon na Bushovom prejave nebol, keby však rečnil Putin, išiel by si ho vypočuť. "Vnímal som to tak, že väčšia úcta sa prejavila prezidentovi Bushovi," podotkol.

Predseda SMK Béla Bugár povedal, že hlavne "z jednej strany" boli väčšie očakávania od Busha ako od Putina. Nepovedal však, od ktorej. Bugár pripúšťa, že najväčší rozruch sa urobil okolo Bushovho verejného prejavu, ale pripomenul, že Bush si na rozdiel Putina nenašiel čas na návštevu parlamentu. Rozhovor s Putinom na pôde parlamentu vnímal Bugár ako veľmi priateľský a otvorený. (sp)