Na hokejovom Slovensku nie sú útoky na rozhodcu raritou. Vlani to bolo fyzické napadnutie, tento rok sa ruleta opäť roztáča po 51. kole ST extraligy, keď sa kritizoval výkon rozhodcu. Čo je vlastne zdrojom tohto správania?
Šport produkuje množstvo pozitívnych (v prípade úspechu) a negatívnych (v prípade neúspechu) emócií, ktoré musí každý športovec a aj jeho tréner spracovať. V hokeji, tým že ide o kontaktný a kolektívny šport, si hráči množstvo nahromadenej agresivity ventilujú medzi sebou. Hráči aj tréneri sú zainteresovaní na výsledkoch hlavne preto, lebo úspech ich živí a naopak, neúspech si nikto nepripúšťa. Prirodzená je aj ochrana pred negatívnymi emóciami tak, že sa jednoducho presmerujú na súpera alebo na niečo neškodné, tým je často ako bleskozvod rozhodca. Je neutrálny, nemôže prejaviť emócie, nemôže odísť a jeho pozícia je o to ťažšia, že aj keď odvedie tú najlepšiu prácu, často sa nájde aspoň jeden nespokojenec, ktorý ho obviní, že je príčinou prehry.
Autoritu rozhodcu okrem vlastnej prirodzenej musí vytvárať zázemie (rozhodcovská obec) ako aj formy trestov, ktoré túto agresivitu odvrátia tam, kam patrí - do hry.
Konkrétny príklad Petra Országa z 51. kola dáva pohľad na to, aké silné zázemie mu jeho domovská rozhodcovská komisia poskytuje. Je neprípustné, aby sa jej šéf vyjadril o výkone rozhodcu v novinách. Už vôbec nie, aby ho nejakým spôsobom kritizoval alebo nebodaj spochybnil jeho výkon. Povinnosťou šéfa rozhodcov je chrániť svojich ľudí. Ak sa tak nedeje, budú hokejoví arbitri bití ako žito.
V zahraničí je kritika rozhodcu neprípustná a pracuje sa hlavne tvrdo vnútri takýchto organizácií. Preto vyjadrenie Vladimíra Paštinského, šéfa inštitúcie, ktorá ST extraligu riadi, je namieste a zvýrazňuje to, čo je potrebné vykonať v rozhodcovskej komisii - najprv upevniť miesto, úctu a autoritu rozhodcov. Vyjadrenia trénerov a hlavne hráčov potvrdzujú neúctu k rozhodcovskému povolaniu, a to hlavne na Slovensku, preto je logické, že keď prídeme na medzinárodné podujatia, nie sme zvyknutí spracovať prísnejšie a nespravodlivé rozhodnutia.
Rozhodovanie je ťažké a často nevďačné povolanie, hokejoví arbitri sú v tom viac-menej sami. Napriek tomu sa vysporiadávajú s emóciami a primitívnosťou na našich štadiónoch veľmi statočne.
Autor: MARTIN BABIK(Autor je psychológ a tenisový rozhodca)
