Už o siedmej ráno bolo na Hviezdoslavovom námestí, kde Američania robili posledné úpravy pred prejavom, rušno. Pred kontrolnými stanovišťami boli rady, ľudia sa snažili najmä dostať do práce. Na námestie chcel ísť aj asi 80-ročný pán s lístkom. "Ste tu skoro, začneme púšťať až o dve hodiny," upozornili ho policajti. "Mám v Amerike syna, je inžinier, doktor, stavbár, mne Amerika veľmi pomohla," vysvetľoval, prečo chce vidieť Busha naživo.

Bez kontroly prešlo ráno na námestie asi sto mužov v strednom veku, v jednoduchom civilnom oblečení. Každý z nich mal na bunde malý odznak. Novinári odhadovali, že ide o príslušníkov SIS. Postávali v skupinkách po celom námestí.

Po otvorení dvanástich detekčných rámov asi 40 študentov usmerňovalo davy divákov, na ktorú stranu majú ísť. Rámy obsluhovala prísna americká ochranka, ktorá sa s ľuďmi dorozumievala gestikuláciou a pomáhal im slovenský policajt.

Po chvíli začala byť tlačenica, kontroly prebiehali pomaly. Ochranka brala ľuďom najmä jablká, naznačovaním hodu vysvetľovala prečo.

"Kto má zelené lístky a novinári doľava, ostatní doprava," také pokyny mali dobrovoľníci. "Vy máte aký lístok?" pýtali sa. "Ja som riaditeľ opery a toto je riaditeľ národného divadla," rozčúlil sa spoločník Dušana Jamricha.

Novinári museli zapínať notebooky, ochranka skúšala, či prinesené aparáty naozaj fotografujú. Kontroly si novinári odfotografovať nemohli.

Dvakrát prešiel detektormi poslanec SDKÚ Jozef Banáš. Najprv išiel medzi ľudí, potom sa vrátil a išiel do VIP Spolu s ním aj kolega Tomáš Galbavý, obaja museli vystáť veľký rad. Rovnako v ňom mrzli aj Milan Lasica s dcérou, podnikateľ Jána Badžgoň alebo Peter Šťastný. Rad si vystála aj britská veľvyslankyňa.

Zamestnanci ambasády k rámom priniesli aj slovenské a americké vlajočky. Väčší záujem bol o americké. "Neschvaľujem Bushovu politiku, aj by som si pripol bielu stužku, keby som sa nebál, že ma nepustia cez kontrolu," hovoril mladík, ktorý sa hodinu pred začiatkom prejavu potuloval po námestí. Miesta sa rýchlo zapĺňali.

"Chcem ho vidieť naživo," bola najčastejšia odpoveď na otázku, prečo ľudia prišli. Niektorí boli aj z východného alebo stredného Slovenska.

Na námestí vystupovali kapely, tancoval folklórny súbor. Na streche hotela Carlton a okolitých domov sliedili ostreľovači, členovia americkej ochranky s menovkami boli na každom kroku. Oni všetko riadili.

Bush čakal na svoje vystúpenie na pódiu v neďalekom stane. Slovenský prezident, predseda parlamentu a premiér, spolu s manželkami, sa zoradili presne podľa pokynov, potom postupne vyšli. Bush išiel ako posledný. Zo stanu kýval policajtom a ľuďom, ktorí ho mohli vidieť z VIP tribúny.

Ľudia, ktorí stáli na námestí, amerického prezidenta naživo poriadne nevideli, ak nestáli v rohoch. Nízke pódium, na ktorom stál, lemovali vysoké tribúny.

Bushovi ľudia väčšinou tlieskali a mávali zástavkami. Niektorí potom, ako ho zahliadli, začali odchádzať.

Zamestnanci Ústrednej kancelárie SDKÚ rozbalili veľký červený transparent, ktorým vítali Busha na klzisku pod pódiom. Mávali ním aj potom, ako sa prejav skončil.

Keď začal prezident hovoriť, z davu sa ozvali jednotlivé výkriky "Choď domov, choď domov." Transparenty proti Bushovi sa s výnimkou malých papierov k nemu bližšie nedostali. Asi 50 aktivistov, ktorí chceli protestovať, zatarasili na konci námestia ťažkoodenci. Vpredu ich krik počuť nebolo.

"Adolf Bush, V. I. Putin," hlásal jeden z transparentov. Policajtov bolo na námestí dosť, žiadne konflikty nehrozili, na výsluch predviedli piatich demonštrantov. Išlo najmä o Slovákov a Čechov..

"Médiá všetko prehnali. Bolo to perfektné, videl som ho, nebol v žiadnej klietke, normálne rozprával. Veď toto je sloboda," tešil sa pri odchode jeden zo starších návštevníkov.