Kováč považuje za bežné, že politici sa vyjadrujú aj k dejinám. "Ak prezident Bush, ktorý, samozrejme, nevie o dejinách Slovenska nič, azda iba to, že takáto krajina existuje a že je v NATO a EÚ, spomína historické udalosti, potom sú to také, ktoré pravdepodobne nejako získal od, povedzme, informovanejšieho amerického občana. Ak sa na ten zoznam nedostal rok 1918, rok 1968 a ani taký boj za slobodu, ako je SNP, musia si aj Slováci uvedomiť, že nie sú stredom sveta a zbaviť sa ilúzií nielen o politikoch, ale aj o tom, že vo svete o nás niekto niečo podstatné vie. Prečo si vlastne myslíme, že by o nás politici, ktorí k nám prichádzajú, mali vedieť viac?"

Bush Slovensko vykreslil ako modelový príklad krajiny, ktorá sa vymanila spod tyranie a nastúpila cestu demokracie a neraz ho označil za spojenca. V slovenských dejinách sa vyskytli aj iné prípady, keď veľmoci označili Slovensko za spojencov. Urobili to hitlerovské Nemecko aj komunistický Sovietsky zväz. Podľa Kováča sa to nedá porovnávať. "My sme síce boli formálne spojencom Hitlera, ale to nebolo dobrovoľné, to bola vlastne agresia. Aj komunistickým satelitom Sovietskeho zväzu Slovensko bolo bez nejakého svojho pričinenia a svojej vôle. Dnes sme skutočne v postavení slobodnej krajiny, ktorá sa takto rozhodla."

Napriek tomu Kováč istú nerovnosť podmienok nachádza. "My sa ideme doprosovať amerického prezidenta, aby sme nemuseli mať víza do Ameriky. Ale Američania, ktorí k nám idú, ich nepotrebujú. Takto sa nespráva suverénna krajina." (joč)