V našej extralige cítiť popredné osobnosti z NHL. Na ľade rozdávajú ľuďom hokejovú radosť, po zápasoch ochotne autogramy svojim obdivovateľom. Nerobí im žiadny problém formulovať svoje názory a pocity do mikrofónov médií, zvládali to dávno predtým aj v angličtine na cestách v NHL. Uznávaní profesionáli preukazujú v pozápasových hodnoteniach nadhľad, vyjadrujú sa úctivo k súperovi, pomáhajú kultivovať vzťahy.
Na rodnom Slovensku sa však nepochopiteľne stávajú aj oni terčom zvlčilých výlevov, ktoré vedia otráviť atmosféru v celej našej malej NHL. Hoci nevynikajú početnosťou, na psychohygienu účinkujú deprimujúco toxicky. Práve tu dosiaľ osobnosti nevyužívajú šancu využiť mikrofón miestneho hlásateľa a predovšetkým svoju autoritu.
Peter Bondra po spŕške vulgarizmov v Nitre povedal, že svoje deti by na tento štadión nikdy nezaviedol.
Na adresu zvolenského útočníka Richarda Šechného v Bratislave sa roky znáša podobne primitívny chorál.
Slovanista Zdeno Cíger sa s bolesťou v duši snaží obrniť pred tým istým v Trenčíne, pre ktorý v minulosti urobil veľa.
V Nitre hral v tom ponižujúcom momente pre Bondrovo meno aj jeho bývalý spoluhráč z reprezentácie a priateľ Ľubomír Kolník.
V Bratislave rešpektovaný džentlmen svetového hokeja Miroslav Šatan i ďalší. V Trenčíne plejáda Cígerových kamarátov - Demitra, Gáborík, Hossa.
Keby tieto osobnosti v pravej chvíli prikorčuľovali k boxu časomeračov, vzali do rúk mikrofón a požiadali divákov, aby neurážali ich kolegov a priateľov na strane súpera, určite by im to nič neubralo na veľkosti.
