Jej Vera Drake je drobná, nepekná žena po päťdesiatke. S nemenným láskavým a chápavým výrazom sa v ošúchanom kabáte drobnými krôčkami náhli ulicou. Uberá sa k chorej matke, potom upratovať k bohatým paničkám, potom domov na čaj o piatej a potom, s rovnakým výrazom vyrovnanej starostlivosti berie zo skrine starú čiernu kabelu a vyberá sa za svojím tajným poslaním - "pomáhať ženám v núdzi".

Anjeličkárka Vera Drake by zostala na plátne obyčajnou figúrkou, keby Imelda Staunton nebola takou dobrou herečkou. V rukách režiséra Mikea Leigha priam zázračnou. Je možné, že niektorý divák zazíva, keď takmer úplne statická kamera dlho a uprene v kritickom okamihu odhalenia Verinej trestnej činnosti hľadí do jej tváre. Ale sledovať, koľko emócií sa na nej počas pomaly plynúcich sekúnd zrkadlí, stojí za to.

Leigh manipuluje s divákom úplne nenápadne. Rozpitvávaním rodinnej situácie Very, ktorá sa v otrasenom povojnovom Londýne drží nad vodou s anglickým pragmatizmom, ale aj s nevšednou obetavosťou, vzbudzuje súcit s hlavnou hrdinkou práve vo chvíli, keď sa jej úporne budovaný svet rúca.

S Verou súcitia všetci. Od policajtov, ktorí ju prídu zatknúť práve počas zásnub dcéry, cez manžela, šokovaného tým, čo sa dozvedá, až po policajtku vo väzení a sudcu. Jedinou výnimkou je syn, ktorému trvá dlhšie pochopiť matku "vrahyňu". Vera aj to prijíma s tichou trpezlivosťou. Je však zdrvená. Nikdy si nemyslela, že robí niečo zlé. Veď pomáhala. Nevedela, že jej priateľka Lilly brala od "pacientiek" peniaze. Verina metóda klistíru s mydlovou vodou bola dlhé roky bezpečná. Nikdy sa nič nestalo, až vtedy, keď pomohla dcére svojej známej a jej totožnosť bola prezradená.

Téma potratov, v 50. rokoch zakázaných, je dodnes kontroverzná. Leighova drsná sociálna dráma z prostredia anglickej chudobnej robotníckej triedy, kde "môžeš ťažko milovať deti, ktorým nemáš dať čo jesť", a kde si dámy z high society, ktoré sa rozhodli pre interrupciu, zohnali odporúčanie psychiatra, kladie opäť známe otázky o tom, čo je správne a čo nie. A Leigh na ne, podľa svojho zvyku, neodpovedá.

Vyše dvojhodinová nízkorozpočtová snímka sa odvíja bez hudby, len občas v nej zaznie zopár tónov. Formálna redukcia majstrovsky zintenzívňuje nosný problém. Až natoľko, že si odniesla Zlatého leva z Benátok za najlepší film. A Imelda Staunton, ocenená ako najlepšia herečka, sa možno dočká aj Oscara. Jej súperkami sú Annette Bening (Božská Julia), Catalina Sandino Moreno (Maria Full Of Grace), Hilary Swank (Million Dollar Baby) a Kate Winslet (Večný svit nepoškvrnenej mysle).

Film Dve tváre Very Drake sa u nás začne premietať v septembri.

MILADA ČECHOVÁ