Eric Heiden na trati počas zimnej olympiády 1980. FOTO: www-olympic.org
Mal vtedy prvé aj posledné slovo. Skladal olympijský sľub a utvoril posledný svetový rekord. Dnes je to práve štvrťstoročie. Biele hry v Lake Placide 1980 prešli do histórie ako Heidenova olympiáda.
Eric ju na rýchlokorčuliarskom ovále West Allis absolvoval štýlom čo štart, to víťazstvo. Piatu súťaž, desaťkilometrový maratón, však takmer nestihol.
Večer pred ňou sa vybral na hokej. Kým s jeho športom sa Amerika, keď olympiáda zavíta na jej kontinent, zoznamuje vždy nanovo, hokej je jej dôverne blízky. V osemdesiatom bola vo vytržení. Hoci na turnaj postavila tím poskladaný iba z hráčov univerzitných tímov, s obdivuhodným nadšením kráčal od víťazstva k víťazstvu. V onen večer zázračne zdolal aj Tichonovovu zbornú, s ktorou tri dni pred olympiádou v prípravnom zápase prehral 3:10.
Takmer prespal piatu zlatú
Eric Heiden v pozápasovej eufórii nie a nie zaspať. A ráno nie a nie sa zobudiť. Zbuntošili ho dve hodiny pred štartom. Hodil do úst krajíček sendviču a mastil na štadión.
Keď sa odcibulil spod dvojo teplákov, odhalil žltú astronautickú kombinézu tesne obopínajúcu telo s impozantnými kvadricepsami a rukami si prečesal vtedy módnu bohatú hrivu čiernych vlasov, americké tínedžerky boli vo vytržení. O štvrť hodinu ešte vo väčšom. Hrdina zavŕšil to, čo sa pred tým ani potom na zimnej olympiáde nikomu nepodarilo. Za deväť dní absolvoval všetkých päť rýchlokorčuliarskych disciplín a získal päť zlatých.
"Je v takej forme, že by vyhral aj na šmirgľovom papieri," vyhlásil dvojnásobný olympijský šampión v šprinte na dlhých nožoch Nemec Erhard Keller.
"Fyzicky som naozaj náročnosť olympiády zvládal ľahko, ale psychicky to bolo veľmi ťažké. Ku koncu som už bol jednoducho ubitý a nevedel som sa na nič sústrediť, dokonca ani na korčuliach," spomína Heiden na to, čo zažil pred štvrťstoročím. "Pochopil som, že s rýchlokorčuľovaním musím skoncovať."
Po ZOH presedlal do sedla
Z dlhých nožov presedlal na bicykel. Neuspel v domácej cyklistickej kvalifikácii na letnú olympiádu 1980, napriek tomu kritizoval prezidenta Jimma Cartera za bojkot moskovských hier. "Šport a politika sa nemajú miešať," tvrdil ešte ako študent medicíny.
V sedle sa z neho nestal Merckx, nevyhral ani svetový šampionát ako jeho krajanka Sheila Youngová, ale v roku 1986 si splnil sen zajazdiť si Tour de France. "V osemnástej etape som sa ocitol v hromadnom páde a s ľahkým zranením ma odviezli do nemocnice - dodnes ma mrzí, že som nedorazil až do Paríža," vraví.
Na internetovej stránke televíznej spoločnosti ESPN ho nazvali "neželaným hrdinom", hrdinom z nevyhnutnosti. Nikdy nevyhľadával slávu, ale bol taký dobrý, že sa stal celebritou, či sa mu to páčilo, alebo nie.
Ale nie nadlho. "Podľa tváre ma v Amerike spoznávali rok-dva. Ale už neostalo ani veľa tých, ktorí poznajú moje meno," skonštatoval nedávno v rozhovore pre ruský denník Sport-Ekspress. "V Kalifornii, kde žijem, dnes už meno Eric Heiden drvivej väčšine ľudí nič nehovorí."
Potatil sa: je z neho ortopéd
Po rokoch sa obkľukou vrátil k športu z mladosti. Predvlani sa stal lekárom americkej rýchlokorčuliarskej reprezentácie - sprevádzal ju aj na tohtoročnom svetovom šampionáte v Moskve. Okrem toho dohliada na kĺby basketbalových profíkov Sacramento Kings, popredného tímu NBA. Potatil sa: venuje sa ortopedickej chirurgii, v Sacramente má súkromnú ambulanciu, a navyše prednáša na kalifornskej univerzite.
Stihol toľko ako málokto, lebo vždy odhadol mieru a bol schopný si povedať: už stačí, teraz chcem spoznať čosi iné. Detí sa dočkal až po štyridsiatke - jeho dcérka nemá ešte ani štyri roky a syn iba pol druha.
"Pochopil som, že nič nie je nemožné, a to mi výdatne pomohlo v živote," tvrdí Heiden. Poznanie však paradoxne neodvíja od toho, čo sám dosiahol na lakeplacidskej olympiáde 1980, ale od toho, čo na nej dosiahli americkí amatérski hokejisti. "Ich víťazstvo zapôsobilo na každého Američana, vrátane mňa, kolosálnym dojmom," pripomína a zároveň s úsmevom priznáva: "Trochu som na nich vtedy aj žiarlil."
Kto je Eric Heiden
Narodený: 14. júna 1958 v Madisone (štát Visconsin).
Rýchlokorčuliarske úspechy: päťnásobný víťaz ZOH 1980 (500, 1000, 1500, 5000 a 10 000 m), na ZOH 1976 siedmy na 1500 m a devätnásty na 5000 m, majster sveta vo viacboji 1997 - 79, v šprinte 1977 - 80, deväťnásobný svetový rekordér.
Cyklistické úspechy: reprezentant USA, účastník Tour de France.
Profesia: chirurg-ortopéd, profesor Kalifornskej univerzity, lekár americkej rýchlokorčuliarskej reprezentácie a basketbalistov Sacramento Kings.
Sestra: Beth - bronzová medailistka ZOH 1980 v rýchlokorčuľovaní (3000 m).
