Vladimír Dohnal z analytickej spoločnosti Symsite Research tvrdí, že dlhy ľudí neodrážajú ich chudobu, ale ich optimizmus, že sa budú mať čoraz lepšie. Ide najmä o mladých ľudí žijúcich v Bratislave, ktorí sa "smelo zadlžujú", lebo veria, že ich príjmy budú s ich vekom stúpať. Už dnes sa preto snažia "vyrovnať krivku celoživotných výdavkov a príjmov, napríklad prvé bývanie či auto".
Celková úroveň zadlženia ľudí je na Slovensku stále relatívne nízka (asi 10 percent HDP) oproti Európskej únii (takmer 50 percent) či USA (80 percent).
Pavol Kárász zo Slovenskej akadémie vied pripomína, že okrem rastúcich dlhov rástli aj reálne platy ľudí.
"Vlaňajšok bol rekordný okrem spotrebných úverov aj z hľadiska rôznych systémov na nakupovanie na pôžičku," hovorí Kárász.
Podľa Dohnala len menšina ľudí si berie pôžičky preto, že sa im minuli úspory. "Zvyšujúci sa objem zadlženia je prirodzený jav v situácii Slovenska čiže v krajine po transformácii. Rozhodne ide o prejav zlepšujúcej sa životnej úrovne, nie nutnosti riešiť existenčné problémy." (rf, haj)
