a v kaviarniach. Na veľkej obrazovke sledujú polnočnú omšu z Kostola svätej Kataríny.

Tento rok bol pohľad na Betlehem smutný - na námestie prišlo len niekoľko tisíc miestnych palestínskych kresťanov. Turistov odradili nedávne boje a izraelská blokáda.

No ani vo vnútri kostola nebolo plno. Dve stoličky zostali prázdne. Jednu však zdobila tradičná prikrývka hlavy, akú nosí palestínsky vodca. Na stoličke bol štítok s nápisom: „Arafat“. Izrael zabránil Jásirovi Arafatovi prísť do Betlehema, ktorý je na palestínskom území. Izraelské tanky ho uväznili v jeho sídle v asi tridsať kilometrov vzdialenom Ramalláhu. Ďalšia prázdna stolička patrila starostovi Betlehema, ktorý neprišiel na protest.

Arafat je síce moslim, ale kresťanské vianočné oslavy v Betleheme už päť rokov nevynechal. Po boku prominentných hostí sa zakaždým zúčastnil na polnočnej omši. Jeho neprítomnosť však o to viac vtlačila politickú pečať kresťanským oslavám. Portréty Arafata a palestínske zástavy sa tu miešali s kresťanskými symbolmi.

Po polnočnej omši sledovalo námestie v Betleheme z veľkej obrazovky Arafatov prejav: „Izraelské tanky, barikády a samopaly mi zabránili, aby som s vami zdieľal naše každoročné oslavy tejto posvätnej udalosti,“ povedal. „Veriaci sa nikdy nebudú môcť cítiť bezpečne v obkľúčení izraelskými tankami.“

Politika sa zmocnila aj polnočnej omše. Jeruzalemský latinský patriarcha Michel Sabbah, ktorý ju celebroval, kritizoval Izrael, že obviňuje Palestínčanov z terorizmu preto, aby maskoval vlastnú nevôľu k mieru. „Cieľom Palestínčanov nie je zabíjanie a nenávisť, ale sloboda,“ povedal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v Svätej zemi. Sabbah navštívil predtým Arafata v Ramalláhu a on i všetci františkánski mnísi sa potom museli podrobiť prísnej kontrole na izraelskom stanovišti pred vstupom do mesta.

Izrael dal Arafatovi za povolenie odcestovať do Betlehéma konkrétnu úlohu: zatknúť vrahov izraelského ministra Ranana Zeeviho. Toto rozhodnutie vlády Ariela Šarona však nekritizoval len Vatikán a ďalší zahraniční predstavitelia, ale aj izraelskí politici, vrátane Šaronovho pravicového tábora. „Z Arafata - moslima - sa stal kresťanský hrdina,“ tvrdí Jossi Sarid, jeden z najznámejších ľavicových kritikov vlády.

„Stratili sme všetok kredit, ktorý sme získali na mediálnom fronte. Arafat nemohol dostať lepší vianočný darček,“ vyhlásil vysokopostavený predstaviteľ izraelského ministerstva zahraničných vecí pre denník Jediot Achronot.

Betlehem, kde stojí po Jeruzaleme pre kresťanov druhý najposvätnejší chrám, je jasným príkladom, aké škody zanechala intifáda na palestínskej ekonomike. V roku 1999 mesto vďaka investíciám UNESCO a ďalších medzinárodných sponzorov vynovilo svoju tvár pre najveľkolepejšie oslavy Vianoc vo svojej histórii. Vianoce počas miléniového roka 2000 mohli byť rovnako veľkolepé a z turistickeho hľadiska rovnako zaujímavé, ale to už zúrila intifáda.

Dnes - po izraelských operáciách proti ozbrojencom - je reliéf betlehemského predmestia na nepoznanie. Imad Allahamacht, jeden z kňazov latinského patriarchátu, hovorí, že tohtoročné Vianoce v Betleheme boli ako „v Kristových časoch“: „Všetko je rovnaké. Chudoba, neporozumenie… všetky tieto veci.“