kde si superveľmoci rozdelili Európu. V skutočnosti však len potvrdili faktické rozloženie síl.

"Mám tušenie, že Stalin nechce nič iné, iba bezpečnosť pre svoju krajinu a myslím si, že ak mu dám všetko, čo môžem a nebudem za to od neho nič žiadať, v šľachetnej vďačnosti sa nepokúsi nič anektovať a bude pracovať pre svet demokracie a mieru," vyhlásil pred stretnutím americký prezident Franklin D. Roosevelt. Aj pre jeho naivitu a potrebu zapojiť Moskvu do vojny proti Japonsku dosiahol Stalin v Jalte všetko, po čom túžil. Nepomohli protesty anglického premiéra Winstona Churchilla, ktorý o komunistickej snahe ovládnuť svet nemal ilúzie.

Stalin na Jalte bez zaváhania podpísal Deklaráciu o oslobodenej Európe. Sľubovala národom oslobodeným od nacistov nezávislosť a vlády zvolené v demokratických voľbách. Rýchlo sa ukázalo, že sovietska definícia demokratickej vlády znamená autoritatívne satelitné "ľudovodemokratické" režimy. Stalin si dokonca nechal potvrdiť územné zisky na úkor Poľska, dohodnuté ešte s Hitlerom. Bola to veľmi tvrdá facka pre Churchilla, veď práve pre túto krajinu vyhlásila Británia vojnu Nemecku. Na Jalte sa tiež dohodlo založenie OSN a to, že Nemecko rozdelia iba na dočasné okupačné zóny, a nie nezávislé štáty, ako plánovali skôr. (han)