Českého herca JANA BUDAŘA donedávna poznali len fanúšikovia divadla. Dnes v ňom už aj filmoví režiséri majú istotu, že ich príbehu dodá autenticitu a šmrnc. Za postavu vo filme Nuda v Brne dostal Českého leva, minulý rok si zahral v Horem pádem, v Mistřech i v Duši ako kaviár. Píše scenáre, skladá hudbu a pritom starostlivo dbá o to, aby si nikto nevšimol, že sláva patrí k jeho životu.

Na tohtoročnom festivale Berlinale vás vyhlásili za jednu z mladých hereckých Shooting Stars. Je pre vás prirodzené chodiť na podobné slávnostné akcie?

Týždeň pred tým, ako som odchádzal, som zistil, že nemám žiadny oblek. Vravel som si, asi by som si mal zadovážiť niečo čierne. Nakoniec som si požičal od Borisa Hybnera sako, kúpil som si len čierne nohavice a niekoľko košieľ. Aby som si aspoň tie mohol striedať.

S kým ste sa tam stretli?

S castingovými agentmi, ktorí majú na starosti nachádzať hercov a obsadzovať ich do filmu. Bolo ich tam asi štyridsať. Trochu sme sa porozprávali, dal som im svoje vizitky, rozdal DVD Nudy v Brne a Mistrů a uvidím, čo sa stane.

Mali ste si kam dať toľko DVD?

Mal som ich v taške. Našťastie mi predtým dali takú tú festivalovú.

České médiá zvyknú domáce filmy neúprosne kritizovať. Myslíte si, že by mali byť šetrnejší?

Myslím, že nie. Nezdá sa mi, že by sa k českým filmom pristupovalo inak ako k zahraničným.

Vy čítate recenzie?

Veľmi nie, zbytočne by som sa tým zapodieval, chtiac-nechtiac by to na mňa pôsobilo, a to nechcem.

Dokážete film, v ktorom hráte, hodnotiť objektívne?

To ťažko. Keď už v ňom hrám, želám si, aby dopadol čo najlepšie. Aj kvôli ľuďom, o ktorých viem, že tomu venovali kopu času, energie a peňazí. Samozrejme, mám naň svoj osobný názor, ale ak sa mi nejaký film nepáči, radšej o ňom nehovorím.

Na film Mistři, ktorý sprevádzal slogan Fandit si musíme sami, nikto jiný to za nás neudělá, vyšli veľmi pozitívne kritiky, ale návštevnosť bola prekvapivo veľmi nízka. Ako si to vysvetľujete?

Nikto nevie. Jednou teóriou je, že do kina chodia najmä páry, a o tom, na čo sa pôjde, rozhodujú dievčatá. A tým sa na tento film nechcelo. Problém bude možno v tom, že v Mistřech vyznieva naša realita dosť bezútešne. V každom prípade si myslím, že to je veľmi osobitá a svojím spôsobom unikátna komédia a že je škoda, že ju nevidelo veľa ľudí.

Vaším ďalším filmom bude Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště. Je to paródia na Vaculíka a Tofiho?

Len sme si vypožičali to slovné spojenie - pretože evokuje naozaj veľké priateľstvo. Mysleli sme to ironicky. Tento film je o vzťahu dvoch nemenovaných moderátorov. Sú z konkurenčných televízií, a to im dosť komplikuje komunikáciu. Keď sa jeden z nich stane riaditeľom a druhý ašpiruje na post prezidenta, všetko sa stane ešte zamotanejšie. Ja hrám Václava Hrubeša, kamaráta Mareša stvárňuje Richard Krajčo.

Podľa fotografií sa zdá, že obaja budete vo filme poriadne doriadení. Bude to bláznivá komédia?

Skôr tragikomédia.

Čo je v tej postave pre vás najpríťažlivejšie?

Pred príchodom do televízie bol Hrubeš revízorom, má teda v krvi túžbu kontrolovať životy iným ľuďom. Z toho pramení istá bezohľadnosť k svetu. Veľmi ma baví zaoberať sa podobným charakterom.

V experimentálnom brnianskom divadle Husa na provázku teraz hráte hlavnú úlohu v hre Stavrogin je ďábel, adaptácii Dostojevského klasiky Běsi. Čo sa vám v nej javí najexperimentálnejšie?

Režisér Vladimír Morávek sa pustil do štyroch Dostojevského hier a koncipoval ich ako jeden cyklus. Do všetkých obsadil tých istých hercov a nechal ich premieňať sa v čase, priestore a postavách. Zločin a trest, Idiot, Běsi už sa hrajú, Bratia Karamazovovci len prídu na rad. Je to naozaj výnimočný projekt.

Česko je na rozhraní Západu a Východu - ku ktorému divadelnému svetu máte bližšie?

Vždy som mal rád slovenčinu. Na stretnutiach študentov DAMU, JAMU a VŠMU nám práve Slováci pripadali ako najšikovnejší. Bolo to možno aj tým, že vaša reč sa veľmi dobre počúva. Takže by som mohol povedať, že mám bližšie na Východ, k Slovensku. Aj Západ má niečo do seba. A vôbec, keď ide človek dosť dlho na západ, nakoniec predsa len dôjde na východ. Je to taká zvláštnosť našej zemegule, neprestáva ma to fascinovať.