Následne jury pretekov hlasovaním 5:0 zmietla zo stola protest našej výpravy, že na začiatku cieľovej roviny Estil prekrížil dráhu a trochu tým obmedzil slovenského reprezentanta.

Smutný Bajčičák sa v nedeľu večer nakoniec predsa len dočkal medaily - vyrobil mu ju tímový kolega Ivan Bátory v penzióne Berwanger Hof zo zemiaka. Zvykne sa hovoriť, že za nepopulárne 4. miesto sa udeľuje zemiaková medaila. "Bajčo" zobral Bátoryho dar ako recesiu, zavesil si medailu na krk a v ten deň sa konečne usmial. "Škoda, že túto placku nemôžem doniesť domov, lebo zemiak dovtedy aj vyklíči. Ale v nedeľu sú ešte preteky na 50 kilometrov klasicky a tam sa pokúsim zobrať riadny kov," povedal Bajčičák.

Včera ráno prišiel na raňajky dobre vyspatý, s dioptrickými okuliarmi vyzeral ako študent. Večer pred spaním sa pobavil na izbe pri čítaní esemesiek, na počítači si prešiel priebeh pretekov, ako ich zachytil sporttester podľa tepovej frekvencie.

"V pretekoch som mal okolo 180 pulzov za minútu, ale na začiatku korčuliarskej pätnástky poklesol na 175 - to boli práve chvíle, keď sa vo vedúcej päťčlennej skupinke začalo taktizovať a zozadu sa na nás dotiahol neskorší víťaz Vittoz," komentoval Martin krivky na obrazovke.

Taktika roztrhať pole na členitej trati už v klasickom štýle mu vychádzala, no v druhej polovici pretekov sa vedúca skupina rozrástla o štyroch ďalších bežcov a v posledných metroch sa dvaja z nich, Francúz Vittoz aj Talian di Centa, dostali pred neho na medailové pozície. Videozáznam z finiša ešte nevidel, pozrie si ho až po návrate domov do Zákamenného na Orave, kde sa hovorí po goralsky. Otec mu nahráva všetky bežecké preteky z televízie.

Kŕče v rukách v závere si Martin vysvetľoval zvýšeným úsilím v poslednom kole na klasickom úseku, keď sa mu lyže začali šmýkať a beh držal na rukách. V priebehu pretekov vypil asi osem deci tekutiny, po každých piatich kilometroch dostal od spojok našej výpravy na trati deci a pol iontového nápoja a nápoja s vysokým obsahom cukrov.

Bajčičák nastupuje na preteky s kontaktnými šošovkami, pri kontrole zraku mu namerali mínus dva a pol. V nedeľu nemal problémy, ale v pretekoch Svetového pohára v Pragelate sa mu nedávno stalo, že šošovka sa mu posunula na viečko a v zjazde videl iba na jedno oko. "Na univerziáde na Štrbskom Plese pred šiestimi rokmi sa mi to stalo dokonca na obidvoch očiach, išiel som v stope naslepo," vravel o svojom hendikepe.

Včera si naši bežci dali oddych, zamerali sa na obnovu síl. Zľahka si zatrénovali na chodníkoch pri penzióne v dedine Obermaiselstein, asi 12 km od dejiska majstrovstiev, kde je snehu až po pás a stále ho pribúda. Podvečer sa stretli Bajčičák, Bátory a tréner Hudáč, aby hovorili o ďalšom programe na šampionáte.

"Piatkový tímšprint by ma stál veľa úsilia a nevidím v ňom šancu na veľmi dobrý výsledok. Chcem si ušetriť energiu na nedeľňajší maratón. Pri troche šťastia by z toho mohol vyjsť útok na medailu," potvrdil Bajčičák vysoké ambície.

Preteky na 50 kilometrov sa pôjdu v záverečný deň svetového šampionátu s hromadným štartom. Martin ráta za svojich najväčších súperov Rusov Ročeva, Dementieva, Estóncov Verpalua, Maea, prípadne niektorých severanov.

"Päťdesiatka je trať iba pre dobre trénovaných pretekárov, okruh uchádzačov o miesto na stupni víťazov je výrazne užší než napríklad na korčuliarskej pätnástke. A ja mám formu ako hrom. Skiatlon zvládnutý vo vysokom tempe mi dodal guráž," tešil sa Bajčičák na nedeľu v Oberstdorfe.

Autor: ONDREJ GAJDOŠ, Oberstdorf