Historický kúsok sa podaril lídrovi portugalskej Socialistickej strany Josému Sócratesovi. Ani nie pol roka potom, čo sa ujal vedenia strany, vrátil socialistom moc.

Rekordné víťazstvo v nedeľňajších predčasných voľbách zabezpečilo socialistom väčšinovú vládu. Prvú od roku 1974, keď sa Portugalci zbavili diktátorského režimu.

Lopes, ktorý ako náhrada za predsedu Európskej komisie José Barrosa strávil na čele vlády len sedem mesiacov, už ohlásil, že zvolá kongres strany, na ktorej sa bude voliť líder strany. Napriek tomu, že ide o najhorší výsledok, portugalská agentúra Lusa oznámila, že chce znovu kandidovať.

Stredovo-pravým sociálnym demokratom nepomohli ani predvolebné videoklipy s Barrosom, ktoré tak rozčúlili časť európskych poslancov. Nepáčilo sa im, že šéf eurokomisie zneužíva svoje nadnárodné postavenie na stranícke účely. Naopak socialistický prezident José Sampaio mal dôvod na radosť. Potom, čo rozpustil parlament, pravicu nahradí ľavica.

Časť Portugalska bola výsledkom nadšená. "Autá so socialistickými priaznivcami a vejúcimi zástavami zaplnili lisabonskú Avenue Slobody, aby oslávili historické víťazstvo," napísala agentúra Reuters.

Na voľbách sa zúčastnilo 65 percent voličov, čo je vzhľadom na časté výmeny vládnych kabinetov vysoké číslo. Za posledné tri roky bude v Lisabone sedieť už štvrtý premiér. Portugalci sú preto z politiky právom znechutení.

Od Sócrata teraz čakajú naplnenie sľubov: zníženie 7-percentnej nezamestnanosti a nakopnutie ekonomiky. Jedno z jeho sebavedomých vyhlásení napríklad hovorí o vytvorení 150-tisíc nových pracovných miest.

"Bude to skôr pragmatická vláda stredu," citoval New York Times portugalského politológa Pedro Magalhaesa. Sócrates je vnímaný viac ako liberál než predstaviteľ ľavice, pre drahé obleky, ktoré nosí, ho prezývajú "Armaniho socialista". Sócrates sa rád inšpiruje britským premiérom Tony Blairom a bývalým premiérom Antóniom Guterresom, u ktorého pôsobil ako minister životného prostredia.

Socialistický predvolebný program sa inak príliš nelíši od odchádzajúcej pravicovej koalície. Hovorí sa v ňom o zoštíhlení štátnej administratívy a naštartovaní portugalskej ekonomiky, ktorá sa nevie spamätať z recesie.

Na splnenie ambicióznych cieľov má Sócrates po jasnom víťazstve všetky predpoklady.