Španielsky premiér José Luis Zapatero a mnohí jeho kolegovia hovoria o veľkom dni pre Európu. Ústavu Španieli odsúhlasili s jasnou prevahou a účasť bola nakoniec vyššia, ako zneli najhoršie scenáre. Sám Zapatero vyhlásil, že ak by volebná účasť padla pod 33 percent, spochybnilo by to mandát pre španielsky parlament, ktorý má pri schvaľovaní ústavy posledné slovo.
K urnám však prišlo v nedeľu len 42 percent voličov, čo je najmenej v demokratických dejinách Španielska. Volilo ešte menej ľudí než v minuloročných júnových voľbách do Európskeho parlamentu (45,7 percenta). "Táto účasť nie je vzorom pre nikoho v Európe," povedal Mariano Rajoy, šéf španielskej opozičnej Ľudovej strany, ktorá schválenie ústavy podporila, teraz však premiérovi vyčíta, že sa s referendom príliš ponáhľal.
Z tých 42 percent hlasovalo sedemnásť percent proti ústave. Časť z nich určite z vnútropolitických dôvodov. Podľa inštitútu Ipsos boli najviac proti obyvatelia Katalánska a Baskicka, teda dvoch regiónov, ktoré sa snažia o nezávislosť a viac než proti ústave hlasovali proti vláde v Madride.
To, čo budeme v najbližších týždňoch počúvať často, je argument, prečo by výsledky referend v ďalších členských krajinách mali byť lepšie. Španieli sú nadšení Európania a okrem okrajových politických strán podporovala ústavu vláda i opozícia. Aj tak prišlo voliť toľko ľudí, koľko prišlo. Ak by bola podobná volebná účasť v Británii, je pravdepodobné, že by volilo viac odporcov ako zástancov euroústavy.
Zvlášť, keď je jasné, že viac ako o euroústave, ktorú len málokto pozná, budú ľudové hlasovania o vzťahu k Európskej únii, ktorá je pre mnohých s novou ústavou ešte liberálnejšia ako doteraz. "A liberalizmus znamená pre mnohých koniec sociálneho štátu a presídlenie mnohých pracovných miest do zahraničia," hovorí pre agentúru AFP Francois Miquet-Marty z francúzskeho inštitútu pre výskum verejnej mienky Louis-Harris.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
