Ulice v Ramádi ovládajú militanti. FOTO - REUTERS |
Američania a iracké národné gardy sa pustili do ďalšieho irackého mesta. Tentoraz chcú nastoliť poriadok v Ramádí, ktoré patrí do trojuholníka smrti. Americká generalita neprezradila, či pôjde o takú rozsiahlu operáciu, akou bola letná v šíitskom Nadžafe a jesenná v sunnitskej Fallúdži a v šíitskej bagdadskej štvrti Sadr City.
Vojenskí analytici však vidia veľa prvkov boja proti odboju a teroristom v týchto mestách: zákaz vychádzania v nočných hodinách, zablokovanie prístupových ciest do mesta, "náhodné", rýchle a prekvapujúce záťahy vo vybraných objektoch. K tomu sa pridáva riziko civilných strát.
Už v lete sa americký najvyšší veliteľ v Iraku generál George Casey rozhodol, že nastolí kontrolu amerických vojakov a irackých policajtov v mestách, kde majú navrch militanti. Ramádí je jedným z nich. Zo strategického hľadiska je mesto ešte dôležitejšie ako Fallúdža, kde sa Američania dlho trápili. Tam ich ofenzíva spôsobila obrovské materiálne škody, exodus miestneho obyvateľstva a teroristov, čo prežili, prinútili presunúť sa do ďalších irackých miest.
Ramádí leží na ceste do Sýrie, s ktorou ho spája aj železničná trať. Američania od začiatku vojny upozorňujú, že Sýria nič nerobí proti tomu, aby zabránila prevozu zbraní a prechodu militantov zo svojho územia. Niektoré zdroje dokonca tvrdia, že Sýria to priamo podporuje a odboj aj finančne zaisťuje. Iracká národná garda už informovala, že v Ramádí v nedeľu zatkla deväť mužov napojených na al-Káidu.
Ramádí má 400-tisíc obyvateľov, je teda väčšie ako Fallúdža. Aj tu hrozí, že po americkej ofenzíve zostanú z mesta ruiny, do ktorých sa bude len pomaly vracať život. Američania a iracká vláda, ktorá musela operáciu schváliť, ale tvrdí, že je neprijateľné, aby po meste voľne "pobehovali" ozbrojení členovia militantných skupín. Ramádí mali vojenskí stratégovia v "oku" už dávnejšie, nakoniec však začali s operáciou vo Fallúdži, pretože sa tam údajne ukrýval najhľadanejší terorista v Iraku Músá Zarkáví.
Operácia v Ramádí sa začala pár dní po tom, čo týždenník Time zverejnil informácie, že Američania vyjednávajú s členmi odboja o ukončení ich akcií. Bushova administratíva to odmietla s tým, že s takými ľuďmi nevyjednáva.
Ofenzíva v Ramádí podľa analytikov ešte viac skomplikuje spory medzi sunnitmi a šíitmi. Bude aj výzvou pre novú irackú vládu, ktorá by mala vzniknúť o niekoľko dní. Operácia v rebelujúcom sunnitskom trojuholníku, novým vládcom prevažne z radov šíitov a Kurdov, na popularite nepridá.
V Bagdade sa už hovorí o ďalších mestách, ktoré ovládajú militanti. Najčastejšie sa spomína severoiracký Mosul, kam sa údajne uchýlil Zarkáví a kde zatkli niekoľkých ľudí z irackej bunky al-Káidy.