Štrnásteho marca 1939 sa vtedajší predseda autonómnej slovenskej vlády Jozef Tiso vrátil z Berlína, kde mu Hitler predostrel dve alternatívy, ktorými Nemecko plánuje vyriešiť situáciu na Slovensku - buď vyhlásenie samostatného štátu, alebo rozdelenie Slovenska medzi Maďarsko a Poľsko. Tiso oboznámil s výsledkom rokovaní u Hitlera poslancov Slovenského snemu, ktorí odhlasovali vznik samostatného štátu. Na druhý deň, 15. marca Hitlerove vojská vpochodovali do Prahy a bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava.
Hoci vo vyhláseniach nacionalistických hnutí sa zdôrazňuje fakt, že išlo o vyvrcholenie štátoprávnych snažení Slovákov, historici sa zhodujú, že o vytvorenie samostatného štátu sa počas prvej ČSR usilovali len okrajoví politici. Po vypuknutí vojny sa na Slovensku čoskoro prejavila vojnová konjunktúra, klesla nezamestnanosť a uprostred vojnovej Európy bolo Slovensko relatívne blahobytným ostrovom. Štát mal ale totalitné zriadenie, moc bola v rukách jednej strany, politiku určovali záujmy Nemecka. V roku 1942 došlo k deportáciám Židov.
Štrnásty marec si za svoj hlavný sviatok vybrali radikálne nacionalistické skupiny a prívrženci rehabilitácie Jozefa Tisa a režimu slovenského štátu. Na zhromaždeniach už v prvých rokoch po novembri 1989 požadovali samostatnosť Slovenska. V roku 1991 účastníci zhromaždenia Slovenskej národnej jednoty na Námestí SNP napadli prezidenta ČSFR Václava Havla. V posledných rokoch sa na zhromaždeniach zúčastňujú aj príslušníci hnutia skinheads. Ich dnešné zhromaždenie tak ako vlani bude na Hodžovom námestí.
Ako protest proti glorifikácii prvého slovenského štátu usporiada dnes združenie Ľudia proti rasizmu v Bratislave Pochod tolerancie, zameraný proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii, homofóbii, nacionalizmu, antisemitizmu a diskriminácii. Pochod sa začne o 16.00 na Námestí slobody a skončí sa pred Pamätníkom holokaustu na Rybnom námestí. Trasa pochodu povedie aj cez Hodžovo námestie. Obidve akcie budú preto monitorovať posilnené policajné hliadky. (mar)
