Slovenský reprezentant v behu na lyžiach Martin Bajčičák (vľavo) sa počas celých nedeľňajších pretekov na 2 x 15 km klasicky + voľnou technikou na majstrovstvách sveta v severských disciplínach v nemeckom Oberstdorfe držal na čele vedúcej skupiny. Na snímke stíha neskoršieho víťaza Francúza Vincenta Vittoza. FOTO - TASR/AFP
Slovenský bežec na lyžiach MARTIN BAJČIČÁK je v životnej forme. Po minulotýždňovom víťazstve v pretekoch Svetového pohára v Reit im Winkl na 15 km voľnou technikou obsadil vo štvrtok v úvodnej súťaži majstrovstiev sveta v Oberstdorfe na tej istej trati 10. miesto a vo včerajšom skiatlone na 15 km klasicky + 15 km voľne skončil po veľkej dráme vo finiši štvrtý. Päť desatín sekundy od medaily! V historických tabuľkách slovenských pretekárov v bežeckom lyžovaní sa tak vyrovnal Betke Havrančíkovej, ktorá ešte ako čs. reprezentantka obsadila na MS v Lahti 1989 dve štvrté miesta. Prvá me-daila pre slovenské bežecké lyžovanie akoby bola zakliata.
Veľkú časť z celkových 30 kilometrov ste odtiahli na čele štartového poľa a v cieli vám nakoniec zostala nepopulárna "zemiaková" medaila. Čo ste cítili - radosť či bolesť?
Oboje. Jedno oko sa smialo a druhé plakalo. Viac však prevažovalo sklamanie. Medailu som mal na dosah, ušla mi pomedzi prsty. V histórii si málokto pamätá štvrté, šieste či ôsme miesto. Píšu sa hlavne medaily.
Urobili by ste na druhý pokus niečo inak?
Nie. Vydal som zo seba všetky sily, takticky som išiel dobre, vo finiši som si pripravil dobrú pozíciu, aby som skončil medzi prvými tromi. Veril som si.
Čo sa tam stalo? Naša výprava podala protest proti spôsobu behu Nóra Frodeho Estila.
Prekrížil ma, tým porušil pravidlá. Nevravím, že na voľnej dráhe by som ho v cieľovej rovine naisto zdolal, je to výborný finišman, ale nebolo to fér. Technickým delegátom pretekov bol však jeho krajan Vegard Ulvang, tušil som, že náš protest neprejde.
Chcete povedať, že ak by ste sa v cieľovej rovinke zachovali vy tak ako Estil, protest by považovali za opodstatnený?
Určite áno. V diplomacii sme ešte tak vysoko nedorástli.
V pretekoch s hromadným štartom ste sa stále držali vpredu. Nebolo na vás vidieť nervozitu ako vo štvrtkových pretekoch, ale skôr sebavedomie, túžbu po víťazstve.
Vo štvrtok som zaplatil daň za prvenstvo vo Svetovom pohári. Teraz som už nastupoval na štart v pohode, bez stresu a s jednoznačným cieľom na medailu. Držal som sa stále vpredu, chcel som mať vývoj pretekov pod kontrolou.
V klasike vám to vychádzalo, ale vo voľnej technike sa okruh favoritov rozšíril a nakoniec práve Vittoz a di Centa, ktorí sa dotiahli v druhej pätnástke, dosiahli na najcennejšie medaily. Dalo sa tomu zabrániť?
Dalo, ak by sme všetci vo vedúcej päťčlennej skupine na klasickom úseku ťahali vpredu rovnako. Estil ťahal a pomohol tak roztrhať pole pretekárov, ale po prechode na voľnú techniku sa začalo taktizovať. Videl som, že Botwinov so Sodergrenom zvoľnili, tempo sa spomalilo a zozadu sa na nás dotiahli výborní korčuliari Vittoz aj di Centa.
Na 28. kilometri ste sa prepadli na ôsme miesto a už to vyzeralo beznádejne. Čo sa stalo?
Mal som krízu. Chytil som kŕče, ruku som nemohol ani zdvihnúť. Vittoz vtedy nasadil trhák, vedúca skupinka sa delila. Našťastie, na rovinke som sa rozdýchal, ponaťahoval a chytil som druhý dych. V poslednom stúpaní som sa dotiahol na špičku a potom už prišiel zjazd na štadión. Veril som, že budem stáť na stupni víťazov.
Lyže vám išli výborne. Ako ste ich vyberali?
Sledoval som podrobne sobotňajší skiatlon žien a všimol som si, že sa im začali šmýkať. Zvolil som preto mäkké lyže a urobil som dobre. Na klasiku som mal tie isté, čo v pretekoch Svetového pohára v Gällivare a na skejt víťazné z Reit im Winkl. Išli mi dobre v stúpaniach aj v zjazdoch. Napríklad Nóri mali lyže viac prispôsobené na stúpanie, v kopcoch sa dostávali dopredu.
Pred pretekmi ste vraveli, že trať bola ako šitá na vás.
Myslel som to vážne. Členitý terén s častými stúpaniami a klesaniami mi vyhovuje, mám na to prispôsobené telo, silné nohy. Mal som z pretekania radosť. Až na ten koniec.
Povedali ste Estilovi niečo v cieli?
Nie, asi by to nemalo význam.
Znova vás brali na doping.
Už som si na to zvykol. Opäť mi brali krv zo žily a odovzdal som aj vzorku moču.
Komu ste volali domov ako prvému?
Rodičom, ešte cestou na doping. Utešoval som ich, aby nesmútili, podali sme protest, a medaila nie je celkom stratená...
Aké oslavy ste nachystali?
Pripijeme si na úspech, ale len trochu, lebo majstrovstvá sveta sa neskončili a medaila visí vo vzduchu. Som v životnej forme a keď to tak zoberiem, skiatlon mohol byť dobrou prípravou na nedeľňajší maratón na 50 km klasicky. Nebudem spokojný, kým ju nebudem mať!
