Presťahoval som sa do Prahy pred necelým pol rokom. Zvíťazila ako najmenšie zlo (blízko, podobná krajina, dobré ponuky). Zo začiatku ma určité veci iritovali, ale už som si zvykol. Napríklad - na Slovensku je normálne, ak si niekto v kancelárii kýchne, povedať "Na zdravie". Tu v Prahe si pripadám ako divný - jediný v kancelárii, kto komukoľvek zaželá "Na zdravie", som ja.
Veľká výhoda ČR je tá, že môžem rozprávať, ako mi zobák narástol a všetci mi rozumejú - aj keď polovica čašníčok (Rusky) si myslí, že som Poliak. Jediný typ ľudí, ktorí mi nerozumejú, sú predavačky. Keď niekto v rade predo mnou povie "Poprosim dvacet deka kuřecí šunky", predavačka mu ju bez problémov naváži a podá, ale keď ja poviem "Poprosím dvadsať deka kuracej šunky", na 90 % sa ma predavačka spýta - "Prosim?" (Výnimku 10 % tvorí dievčina v jednom Mainlovi, ktorá je Slovenka.)
Začínam mať dojem, že predavačky sú určite agentky tajnej asimilačnej organizácie. Takže, keď ma prestane baviť opakovať tú istú vetu dvakrát so zmenou dvoch písmen, príde čas, keď ju radšej poviem v češtine, aby som zbytočne neplytval slovami a nezdržoval. Poviem si, že keď niekto nie je schopný rozumieť vete, kde sú dve písmená rozdielne od jeho rodnej reči, tak ja som dostatočne inteligentný na to, aby som mu ju povedal tak, aby, nebodaj, nemusel namáhať svoje závity.
A práve na to agentky asimilačnej agentúry čakajú. Na každodennom brífingu si predavačka pripíše bod za ďalšieho Slováka, ktorého konvertovala, a ja, keď prídem domov do Martina, už nebudem hovoriť po slovensko-brátyslavsky ako doteraz (to už si zvykli), ale pravou husákovčinou, a keď im náhodou poviem skvost typu "apříl", tak to zrejme s vážnou tvárou neprehryznú.
Utešujem sa však tým, že to stále nebude taká kvalita, ako keď sa mi moja e-mailová schránka na Seznam.cz snaží prihovoriť po slovensky: "Požiadovanu operaciu neboľo možné dokončiť, lebo objekt, ku ktorému sa pripojujete, neexistuje. Táto nepritomnost mohla byť zposobena napriklad pracou vo dvouch oknoch vášho priehližača."
siska.blog.sme.sk
Autor: PETER ŠIŠKA
