Práce je veľa, na ľudí nemajú úradníčky čas.
Pracujem v miestnej samospráve presne rok. Spočiatku som bol plný nadšenia, ktoré však po skúsenostiach s našimi ministerstvami pomaly chladne. Naše ministerstvá nedokážu komunikovať, informačné toky sú veľmi chabé a pracovníci ministerstiev (niektorí) si neuvedomujú, z akých peňazí sú platení a pre koho sú na svojich miestach.
Najpozoruhodnejšie je pre mňa ministerstvo kultúry. V rámci vyhlásenej grantovej schémy podala naša obec pred rokom vo februári štyri projekty. K prvému nám prišlo vyrozumenie, že bol zamietnutý. O ostatných doteraz nevieme nič.
Po dlhom čakaní som oslovil ministerstvo e-mailom so žiadosťou o informáciou, v akom stave je ich vybavovanie. Odpoveď prišla po dvoch týždňoch - vedúca sekcie žiadala číslo projektu (žiadne nám nebolo pridelené). Po preskúmaní sa zistilo, že podaný máme iba jeden projekt, druhý tam "nie je". Projekty som zasielal doporučene a mám o tom potvrdenie.
Po ďalších dvoch týždňoch nám telefonovala pracovníčka ministerstva a žiadala o poskytnutie čísla účtu "kvôli projektom" (v samotných formulároch k projektu sa číslo nepožadovalo), ani po jej telefonáte však stále nevieme, na čo číslo účtu potrebovala a v akom stave naše projekty sú. Na tento rok bude opätovne vyhlásená grantová schéma, uvažujeme však, či po takýchto skúsenostiach má zasielanie projektov na ministerstvo kultúry vôbec zmysel.
Oveľa lepšie to nebolo ani na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Úrad nás vyzval o doplnenie projektu, a tak som to chcel prekonzultovať s jeho pracovníkmi. Po dlhom pátraní som na webe našiel konkrétne telefónne číslo, ale prvý deň pani riaditeľka nebola v práci, na ďalší deň bola služobne vzdialená a tretí deň... už vlastne ani neviem, ale opäť tam nebola. Snažil som sa dovolať jej poverenému zástupcovi päťkrát denne, ale aj to bolo márne. Napokon som nechal pracovníčke na seba kontakt s tým, že sa nám zástupca riaditeľky sám ozve. Čakám dodnes.
Ako pikošku som si nechal príbeh z ministerstva životného prostredia. Opäť sme potrebovali projekt konzultovať telefonicky a opäť sa nám nedarilo telefonicky spojiť s riaditeľkou sekcie na čísle, ktoré bolo uvedené priamo v inštrukciách k projektu. "Niekam vybehla" a "nie je prítomná", to boli dve najčastejšie vysvetlenia. Chápem, že človek často musí odbiehať z kancelárie, aj mne sa to stáva. Ale keď volám päťkrát denne a riaditeľka je vždy "vybehnutá", je to už zaujímavé. Poslednýkrát som telefonoval v piatok okolo poludnia. Pani riaditeľka bola prítomná, ale podľa vyjadrenia jej asistentky sa mi nemohla venovať, pretože "ROBILA NÁSTENKU".
pecus.blog.sme.sk
Autor: PETER PECUŠ
