Ľuďom podávali ruky, počúvali o ich osudoch, dali sa s nimi fotografovať a zdôrazňovali im, že nie sú sami. "Bude to v poriadku, celý svet je s vami," hovoril Bush.
"Moje deti a žena zomreli. Ani som nevidel ich telá, bývam v útulku a neviem, čo ďalej," plakal pred Clintonom straší muž. Takýchto príbehov si exprezidenti, ktorí vedú kampaň na pomoc obetiam tsunami, vypočuli niekoľko.
Navštívili dediny, kde sa počet obyvateľov zredukoval na desatinu, kde ľudia prišli o lode, ktoré ich živili. Pýtali sa ich, čo potrebujú. Ľudia odpovedali: všetko. Nemajú jedlo, domy, lieky, oblečenie, peniaze a často stratili aj poslednú nádej. Humanitárne organizácie veria, že keď k nim prídu kedysi najmocnejší muži sveta, mohlo by ich to povzbudiť.
Najhoršie to bolo, keď sa exprezidenti stretli so sirotami. V Indonézii a najpostihnutejšej provincii Aceh sú ich tisícky. Deti si svoje postavenie až tak neberú. Na oboch sa usmievali, všetky chceli fotografiu. Niektoré dokonca hovorili o tom, že by už rady začali chodiť do školy.
Clinton sa skoro rozplakal, keď mu malé dievčatko, ktoré stratilo mamu, ukázalo obrázok svojej dediny. Tá už neexistuje.
Exprezidenti tiež médiám odkázali, aby o krajinách ťažko zničených tsunami, informovali stále, nielen vtedy, keď ich prídu navštíviť prominenti. Obaja sa tiež stretli s predstaviteľmi humanitárnych organizácií, aby sa ubezpečili, že peniaze, ktoré sa na pomoc vyzbierali, idú skutočne tam, kde ich treba.
(mik)
