Izraelská vláda včera veľkou väčšinou schválila definitívny odchod židovských osadníkov z Gazy. Odsúhlasila tiež novú trasu bezpečnostnej bariéry oddeľujúcej Izrael od západného brehu, ktorá rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu. Izraelskí politickí analytici hovoria o historickej chvíli a ľudia z tímu premiéra Ariela Šarona v médiách používali výraz "supernedeľa". Včerajšie hlasovanie je tiež potvrdením Šaronovej politiky odchodu z Gazy výmenou za zachovanie veľkých blokov osád na západnom brehu. S touto politikou ticho súhlasia aj v Bielom dome.
Washington totiž podľa izraelských diplomatických zdrojov súhlasil s novou trasou bezpečnostnej bariéry. Tá už toľko nezasahuje do územia, na ktorom by mal byť budúci palestínsky štát. Na izraelskú stranu sa aj tak dostane sedem percent územia západného brehu (pôvodný plán predpokladal 16 percent) a asi desaťtisíc Palestínčanov. Na západnom brehu ich žijú asi 4 milióny. Podľa vlády v Jeruzaleme nová trasa bariéry rešpektuje rozhodnutie súdu, práva Palestínčanov a zohľadňuje aj bezpečnosť štátu Izrael. Izraelčania tvrdia, že v tých oblastiach, kde už bariéra stojí, podarilo sa počet teroristických útokov znížiť o 90 percent.
Izraelský premiér Ariel Šaron o včerajšom hlasovaní o odchode z Gazy povedal, že nebolo ani príjemné, ani šťastné. Premiér chápe pocity osadníkov, ktorí Gazu opustia, ale tvrdí, že je to nevyhnutné.
Hlasovanie využil premiérov rival v strane Likud, minister financií Benjamin Netanjahu. Hlasoval proti odchodu z Gazy. Jeho protest bol však čisto symbolický: minister vedel, že oba body programu prejdú. Netanjahu sa tak chcel odlíšiť od Šarona, pretože sa zrejme bude uchádzať o miesto šéfa strany. U Izraelčanov mu to však veľmi nepomôže. Je totiž veľmi nepopulárny, pretože presadzuje reštriktívnu politiku a oberá ľudí o štedré sociálne dávky.
Podľa plánu sa s evakuáciou Gazy začne okolo 20. júla. Celý proces by mal trvať maximálne desať týždňov. Odchod je rozdelený na štyri fázy, každú z nich musí vláda schváliť zvlášť.
JANA MIKUŠOVÁ