Omara Sivoriho poznali fanúšikovia predovšetkým ako Taliana. Bol prvým hráčom tejto futbalom posadnutej krajiny, ktorý získal v roku 1961 Zlatú loptu magazínu France Football pre najlepšieho Európana. Predvčerom tento skvelý, ale vo svete dosť nevďačne zabudnutý futbalový velikán, zomrel po ťažkej chorobe v Buenos Aires.
Dnes udeľujú Zlatú loptu najlepšiemu hráčovi z európskeho klubu bez ohľadu, z ktorej krajiny pochádza. Pôvodom Argentínčania Di Stefano a Sivori tento princíp splnili už dávno, hoci prvý vyhral anketu ako Španiel, druhý už reprezentoval squadru azzurri. O tesnom prvenstve hráča Juventusu Turín pred géniom z Madridu v hlasovaní rozhodlo, že Juve bol po siedmich rokoch prvým zahraničným klubom, ktorý zdolal Real na štadióne Santiaga Barnabeua. Syhral 1:0, gól dal Sivori.
Omar Enrique Sivori sa narodil v San Nicolase neďaleko Rosaria, kam jeho dedo odišiel za lepším z horúcej talianskej Kalábrie. Bol priekopníkom útočníka s juhoamerickou technikou a európskym taktickým myslením. V roku 1958 prestúpil z Bocy Juniors do Juventusu Turín v prepočte na slovenské koruny za 3,2 milióna. Z dnešného pohľadu bagateľ, vtedy prestup storočia.
Argentínčan sa ihneď odvďačil, stará dáma získala desiaty titul v galérii súčasných dvadsiatich siedmich. Sivoriho kanonierske ukazovatele sú dodnes rekordné. V 257 ligových stretnutiach talianskej Serie A dal 171 gólov, v osemnástich zápasoch v drese argentínskej reprezentácie pätnásť, v azurovom v deviatich osem. Za Taliansko hral na MS 1962 v Chile.
Spolu s Bonipertim a Walesanom Johnom Charlesom (zomrel vlani) vytvorili najlepší útočný trojzáprah Juventusu, tvrdí internetová stránka slávneho klubu. Viceprezident čierno-bielych Roberto Bettega (majster sveta z roku 1982) ho velebí. "Najprv bol môj idol, potom starší brat a skvelý kamarát. Za najlepšieho futbalistu všetkých čias označujú Pelého, Maradonu, Di Stefana, pre mňa je ním Sivori," uviedol Bettega v smútočnom príhovore na webe Juventusu.
Talian či Argentínčan bol umelec i postrach. Za kúsky, ktoré postváral, ho prezývali vcelku jemne El Cabezón - Tvrdohlavec. Hrával zásadne so stiahnutými štulpňami. Vraj pred súpermi tak vyzeral bezbrannejšie. Provokoval a vysmieval sa. Po rôznych aférach ho Turínčania prepustili. Bol napríklad vôbec prvým futbalistom, ktorého v roku 1962 potrestali za požitie kokaínu. Prestúpil do SSC Neapol.
Keď prišiel pod Vezuv Maradona, Neapolčania zaplesali - nový Sivori. Lenže u toho išlo o chvíľkové mladícke úlety. Neskôr sa z neho stal vážený funkcionár Boce Juniors i Juventusu. Bol argentínskym trénerom pred MS 1974. "Tvrdohlavec" sa však pohádal s vedením zväzu a na šampionát necestoval. Vrátil sa do Taliansku a aj tam sa poškriepil. S Európou a Juventusom sa nadobro rozlúčil v polovici osemdesiatych rokov. Sivori bol sympatickým búrlivákom, nie stroskotancom. (pf)
