n.
Napriek tomu sa zrak filmového sveta dnes večer bude s napätím upierať do centra Berlína, kde vo Festivalovom paláci na Postupimskom námestí vyhlásia výsledky medzinárodnej súťaže hraných filmov 55. ročníka festivalu Berlinale. Tohtoročná zostava poroty však naznačuje skôr tendenciu chápať súťaž nie ako porovnávanie snímok podľa odborných a umeleckých kritérií, ale ako zábavu, hru.
V porote nezasadol ani jeden filmový vedec, teoretik či aspoň organizátor filmových podujatí, porotcov viedol tvorca hrubozrnnej hollywoodskej komercie Roland Emmerich, jeho spolupracovníkmi boli módny návrhár Nino Cerruti a herečky Ingeborga Dapkunaite, Franka Potente a Bai Ling. Posledná viac provokovala svojím oblečením, sledovaniu filmov venovala menšiu pozornosť, niekedy mala problém obsedieť - z premietania Sokurovovho Slnka odišla. Odborníkov v porote zastupujú hádam len holandský producent Wouter Barendrecht a ukrajinský scenárista Andrej Kurkov.
Isté je, že výber filmov do súťaže bol výsledkom festivalovej diplomacie a oveľa zaujímavejšie diela ponúkali prehliadky Panoráma či Fórum. Hlavná súťaž akoby chcela predviesť, čo všetko možno označiť za "film". Počnúc už spomínaným umeleckým dielom Alexandra Sokurova o cisárovi Hirohitovi Slnko, cez klasické francúzske drámy (Slová v modrej či Úder, ktorý moje srdce zmeškalo a Časy sa menia), americké filmy Hotel Rwanda a Niekedy v apríli (o udalostiach zo skutočnej Rwandy), vojnové drámy (maďarskú Bezosudovosť a nemeckú Sophie Scholl posledné dni), až po operu Carmen prespievanú do juhoafrického domorodého dialektu.
V jednom však súťaž bola vzácne vyrovnaná: neponúkla žiadny očividne nadpriemerný film, ktorý by sa mohol stať aspoň diváckym hitom. Ako hra na filmový festival to obstojí, ale na zaplnenie prvých stránok najčítanejších médií to nestačí.
