Karel Plíhal (1958) začal spievať a hrať ako pätnásťročný. Hovorí sa o ňom, že je majstrom krátkej formy. Tvorí texty plné poetiky a zaujímavých slovných spojení. Prvý album vydal v roku 1985, dnes má na konte sedem nahrávok. Spolupracoval na albume Jaromíra Nohavicu Mikymauzoleum a po jeho boku si zahral aj v úspešnom filme Rok ďábla. V tomto roku plánuje vydať živý album,zostavený z piesní, ktoré odohrá na súčasných koncertoch. FOTO - MONITOR EMI
Ani sa nemusel veľmi namáhať, aby si vo filme Rok ďábla zahral "strážneho anjela" Jaromíra Nohavicu. Aj počas rozhovoru s denníkom SME totiž Karel Plíhal pôsobil veľmi vyrovnane a láskavo. Nedávno vydal album zostavený z polozabudnutých piesní a pretextovaných džezových štandardov známeho českého básnika a džezmena Josefa Kainara. "Táto platňa nemá pôsobiť ako nejaký výchovný album. Nahral som ju, pretože tie pesničky ma jednoducho, bavia. Majú pekné slová a melódie. Počúval som ich ešte v šesťdesiatych rokoch v rôznych verziách," vysvetľuje hudobník, podľa ktorého bol Kainar pesničkárom svojej doby.
Ako ste postupovali pri výbere skladieb?
"Ku Kainarovým pesničkám som sa dostal rôznymi prameňmi. Pomohli hlavne známi z kruhu jeho rodiny alebo priateľov. Veľa som sa napríklad dozvedel od Kláry Adamovej, dcéry sochára Konráda Babraje, ktorý bol veľmi blízkym Kainarovým priateľom. Zistil som veci, ktoré neboli až také známe."
Čo napríklad?
"Že už ako sedemnásťročný hral Kainar v Přerově v kapele so svojimi vrstovníkmi. Počas vojny na čierno počúvali švédsky rozhlas, ktorý vysielal americké džezové štandardy. On si ich pretextoval a potom ich hrali."
Vraj ste tento album dlho pripravovali. To ste mali tak veľa materiálu?
"Pesničiek som nazbieral dosť. Skôr som cvičil gitary a pracoval na inštrumentácii, aby som ich bol schopný vôbec zahrať. Je to drina, ale keď to človek robí s vášňou a posadnutosťou, tak sa to dá zniesť. O to väčšiu máte radosť, keď tie pesničky zahráte ľuďom."
Aký zmysel má nahrávať Kainarove pesničky práve teraz?
"Pred niekoľkými rokmi by tento album nespôsobil taký ohlas. Doba ale už nie je žánrovo vymedzená tak ako v minulosti. Dnes ľudia počúvajú všetko od džezu cez rock až po počítačovú hudbu. Tie pesničky nepôsobia tak staro."
Päť piesní na albume spieva Zuzana Navarová, ktorá prednedávnom zomrela. Prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?
"Boli to piesne, ktoré kedysi spievala Eva Olmerová tak výborne, že bolo ťažké dať to ktorejkoľvek speváčke. Nakoniec som sa rozhodol pre Zuzku Navarovú. Bola to skvelá autorka a vždy vedela, o čom spieva."
V recenziách na Nebe počká si kritici všimli, že máte toho s Kainarom veľa spoločného. Majú pravdu?
"Kainar je mojím učiteľom, ako Suchý a Šlitr. Považujem sa skôr za jeho pokorného žiaka."
Kainar veľa vecí voľne prebásnil. Dalo by sa povedať, že americké štandardy dostali ďalší rozmer?
"Určite. Svojou básnickou licenciou si tie texty vysnil. Trúfam si povedať, že jeho texty sú oveľa lepšie ako originál. Keby sme preložili niektoré štandardy, tak by sme boli sklamaní. On im dodal iskru."
Na druhej strane, bol prorežimným básnikom. Aj vy sám ste ho pri pátraní opustili v roku 1948.
"Mňa skôr zaujímali jeho piesne. Nemám právo ho súdiť. Myslím si, že šťastný nebol a že si to svojím spôsobom odpykal sám vo vnútri."
V čom to je, že ku Kainarovi sa dá stále vracať?
"Vesmír je založený na vlnách a rezonanciách, ktoré prechádzajú cez nás. Možno v jeho veciach nejaká mimozmyslová rezonancia je, ale nevieme si ju vysvetliť. Kainarove skladby boli populárnou hudbou jeho doby. Aj populárna hudba šesťdesiatych rokov mala kvalitné texty, oproti tým dnešným. Na týchto veciach som vyrastal. Páčili sa mi skladby Vargu a Peteraja alebo Lasicu a Satinského."
Skutočne?
"V osemnástich rokoch som objavil Zelenú poštu s krásnou hudbou a nádhernými textami. Také to ľahké tajomno. Varga s Prúdami neboli o nič horší ako The Beatles!"
Josef Kainar (1917 - 1971) - český básnik, publicista, skladateľ piesní a hudobník. Bol ovplyvnený americkou a anglickou literatúrou (T. S. Eliot, L Hughes), neskôr poéziou Karla Holasa. Po vojne sa stal spisovateľom z povolania. V roku 1970 zobral funkciu predsedu prípravného výboru normalizačného Spolku českých spisovateľov, krátko nato však zomrel. Napísal viacero básnických zbierok, v roku 1969 mu vyšla zbierka piesňových textov Miss Otis lituje. Orchester Gustava Broma nahral tri albumy jeho prebásnených štandardov. Jeho básne zhudobnil Vladimír Mišík s ETC, Flamengo či Framus Five.
Autor: PETER BÁLIK
