Európsku ústavu čaká v nedeľu prvý verejný test. Takmer 35 miliónov Španielov bude odpovedať na zdanlivo prostú otázku: "Schvaľujete Návrh zmluvy o založení ústavy pre Európu?"

Vláda i opozícia počítajú s jasným súhlasom a svoj optimizmus opierajú o prieskumy verejnej mienky. Z tých však tiež vyplýva, že volebná účasť nemusí byť vysoká a že toho Španieli o obsahu ústavy veľa nevedia.

Niektoré prieskumy verejnej mienky predpovedajú účasť od 35 do 40 percent, čo by bolo najnižšie číslo od čias Frankovej éry. To by mohla byť pre Európu pohroma. Analytici sa zhodujú, že by to podporilo euroskeptikov v ostatných členských krajinách. "Niektoré vlády by mohli znervóznieť. Čím nižšia bude účasť, tým pravdepodobnejšie je, že k urnám príde viac ľudí, ktorí povedia ústave nie," povedal pre agentúru AP Daniel Keohane z londýnskeho Centra pre európsku reformu.

Skomplikovať by to mohlo aj pozíciu socialistického premiéra Josého Luisa Zapatera. Referendum v Španielsku nie je záväzné a definitívne o ňom rozhodne parlament. S akým mandátom však premiér pred poslancov predstúpi, ak bude účasť rekordne nízka.

Stúpenci novej úniovej zmluvy však dúfajú v jasný signál občanom tých krajín, kde súhlas s európskou ústavou nie je istý. To sa týka hlavne Británie, ale i Dánska, Írska, Poľska a Česka. A možno i Francúzska, kde majú občania hlasovať na jar.

Európska ústava má podľa iniciátorov sprehľadniť doterajšie úniové zmluvy, priblížiť úniu občanom a posilniť súdržnosť Európanov. Z tej Španielsko ťaží už od vstupu do únie pred 19 rokmi. Európska legislatíva síce prekonanie neblahého dedičstva 36-ročnej Francovej diktatúry urýchlila len nepriamo, ale stomiliardové príspevky z eurofondu výrazne prispeli k modernizácii a ekonomickému rozmachu krajiny.

Na to neúnavne poukazuje i premiér Zapatero, ale aj opozičná Ľudová strana. Krajná lavica a menšinové strany v Baskicku či Katalánsku, naopak, európsku ústavu odmietajú.

Celkove áno však zvrátiť nemôžu.

Španielske referendum budú pozorne sledovať vo viacerých európskych krajinách. Najmä v susednom Portugalsku, kde sa má na jar konať v poradí druhé ústavné referendum. Ale aj vo Francúzsku a Holandsku, kde vlády bojujú proti snahám spájať európsku ústavu s prípadným členstvom Turecka. Podpora Francúzov pre údajne príliš liberálnu európsku ústavu síce klesá, ale prieskumy naďalej naznačujú Áno.

Skutočné "bitky" o európsku ústavu sa očakávajú až koncom tohto a v prvom polroku budúceho roka. Neistý je súhlas Dánov, Poliakov a Írov. Najväčšie obavy zástancov ústavy však budia tradične euroskeptici z Británie a Česka. Pre nich bude španielske referendum obzvlášť dôležité.

Autor: David Zelinger, Brusel, mim