Vývoz väčšiny druhov služieb do inej členskej krajiny únie je zakázaný. Napríklad holič registrovaný na slovenskom živnostenskom úrade tak nemôže strihať v zahraničí. Proti plánovanej liberalizácii sa postavili Nemci a Francúzi. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
BRUSEL - Po Francúzsku sa ani Nemecku nepáči myšlienka uvoľniť pravidlá na poskytovanie služieb v Európskej únii. Tie tvoria 70 percent hrubého domáceho produktu spoločenstva a liberalizácia by mala priniesť jeho hospodárske oživenie.
Rozšírenie voľnej súťaže je síce podľa Bruselu kľúčom k vyššiemu ekonomickému rastu, nemecká vláda a odbory sa však boja zvýšenia nezamestnanosti, keď začnú služby poskytovať lacnejšie a efektívnejšie firmy z východu únie.
Pribrzdiť liberalizáciu sa tento týždeň v Bruseli pokúsil nemecký kancelár Gerhard Schröder. S predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom rokoval o spornom návrhu novely eurosmernice o službách.
Nová smernica sa má síce zavádzať najskôr o šesť rokov, Nemcov však desia dosahy už tej dnešnej, napríklad v mäsovom priemysle. Podľa týždenníka Der Spiegel od minuloročného rozšírenia únie desiatky tisíc nemeckých mäsiarov nahradili na jatkách lacnejší Poliaci a Česi, zamestnaní úplne legálne v subdodávateľských firmách v Poľsku a Česku.
Nemecko si pritom spolu s Rakúskom pred rozšírením únie vymohlo, že občania nových členských štátov okrem Malty a Cypru si v "starej EÚ" sedem rokov nemôžu voľne hľadať prácu. "To teraz obchádzajú firmy v službách, ktoré často ani žiadne nie sú," rozhorčuje sa nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement. "Situáciu so všetkou dôslednosťou preskúmame a pokúsime sa o zvrat."
Clement je jedným z mála nemeckých politikov, ktorí súčasné problémy nespájajú s plánovanou novelou legislatívy únie. Schröderov "superminister" pred časom dokonca požadoval úplnú liberalizáciu v službách.
Medzitým však sám Schröder podľa vzoru francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca začal volať po výnimkách. Pod zámienkou ochrany národných bezpečnostných, ale aj sociálnych a pracovnoprávnych štandardov sa tak obaja snažia ochrániť pracovný trh svojich krajín pred lacnejšou konkurenciou z nových štátov únie.
Podľa novej smernice by aj remeselníci, opatrovatelia, zdravotné sestry či architekti zo Slovenska mohli ponúkať svoje služby v iných krajinách - za slovenské ceny, podľa slovenských noriem a len pod slovenskou kontrolou. Na Slovensku by platili aj sociálne odvody a dane, ktoré sú nižšie ako napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku.
Sociálny demokrat Schröder, konzervatívec Chirac aj odbory princíp krajiny pôvodu odmietajú a varujú pred "daňovým, mzdovým a sociálnym dumpingom". Chrániť a ďalej regulovať by sa podľa Schrödera malo napríklad zdravotníctvo, komunálne služby, stavebníctvo či poskytovanie personálnych služieb.
Barroso nevylúčil, že návrh smernice z pera bývalého komisára a holandského pravicového liberála Fritsa Bolkensteina pozmení. Väčšiu súťaž v službách však Barrosova komisia označila za jednu z najväčších možných vzprúh európskej ekonomiky.
Volaním po ochrane pred konkurenciou nie sú práve nadšené nové štáty únie. Ich diplomati v Bruseli namietajú, že výnimky protirečia voľnému trhu - jednému z najväčších výdobytkov európskej integrácie.
Odsúhlasiť väčšiu súťaž v službách musia členské krajiny spolu. Ak nájdu schodný kompromis, tak ešte tento rok. Schröder v utorok v Bruseli zdôraznil, že on naponáhlo nemá.
Autor: David Zelinger