šením bude len pre tých, ktorí si ju prečítajú v istom zmysle proti prúdu."
Básnik, prozaik a dramatik Rainer Maria Rilke významne ovplyvnil európsku literatúru 20. storočia. Jeho ľudský aj básnický osud bol podmienený rozpornosťou doby, v ktorej žil, ale aj bolestnými protirečeniami jeho tvorby. Často vyvolal protirečivosť úsudkov o ňom samom a jeho diele - od nadšeného súhlasu až po po striktné odmietanie.
Narodil sa 4. decembra 1857 v Prahe ako René Karl Wilhelm Johann Josef Maria Rilke. Nemo René si na Rainera ponemčil až neskôr, v roku 1897. Jeho otec Josef Rilke pochádzal zo severočeskej obce Svébořice, bol vojakom z povolania, neskôr sa stal úradníkom pražskej železničnej spoločnosti. Matka Sophie, rodená Entzová, bola dcérou cisárskeho radcu.
Rilke uverejnil prvú báseň už počas štúdií. Ešte pred maturitou debutoval knižkou Život a Piesne. Po maturite sa zapísal na štúdium na pražskej univerzite (umenie, literatúra, dejiny, filozofia a neskôr aj právo).
Vlastným nákladom vydával časopis Čakanky. Divadelnou hrou Ranný mráz nadviazal na svoje predchádzajúce dramatické pokusy, ako prvé ju zahralo nemecké divadlo v Prahe.
Neskôr sa Rilke presťahoval do Mníchova, kde pokračoval v štúdiu na uviverzite. Počas svojho života rád a veľa cestoval. Viackrát navštívil Florenciu, Sopoty, Hamburg, Viedeň, Benátky, Madrid, Budapešť.
Rilkeho romantizmus je nám možno dnes cudzí - však nás delia od neho dve vojny, z ktorých tú prvú Rilke zažil na vlastnej koži a z jej šoku sa nikdy nespamätal. Mladý básnik sa považoval za dediča, posledného potomka starého šľachtického korutánskeho rodu. Kultúrne tradície s tým spojené ležia kdesi hlboko v jeho zážitkoch z detstva, rodinného života, jeho vzťahoch. V skúsenostiach zo štyroch rokov strávených vo vojenských školách monarchie, ktoré pociťoval ako martýrium: ničili romantický sen citovo založeného a vnímavého chlapca, tvarovali jeho skúsenosť osamelosti, pasívneho prijímania utrpenia - postoj, ku ktorému ho viedla najmä bigotne nábožensky založená mama. Súčasne však vnímal krásu a bohatstvo života okolo seba.
Museli prísť ďalšie skúsenosti, aby sa mladý básnik zbavil romantických ozdôb. Patria k nim zážitky z Ruska, stretnutie s obyčajným ruským ľudom, L. N. Tolstým, ruským umením, s nesmiernymi šíravami a protirečeniami krajiny. Rusko navštívil dvakrát - v rokoch 1899 a 1900. Stretol sa aj s Iľjom Repinom a s otcom Borisa Pasternaka, maliarom Leonidom Pasternakom (neskôr sa zoznámil aj s jeho synom Borisom, aj s Marinou Cvetajevovou - ich vzájomná korešpodencia vyšla knižne).
V umeleckej kolónii vo Worpswede, pri Brémach, sa Rilke zoznámil s Clarou Westhoffovou, žiačkou sochára Augusta Rodina. Oženil sa s ňou a v roku 1901 sa im narodila dcéra Ruth. Neskôr odcestoval do Paríža, navštívil Rodina a stal sa jeho tajomníkom. Tu prekladá z ruštiny Slovo o pluku Igorovom. Po návrate z Paríža vydal monografiu o Rodinovi.
Pod vplyvom svojho parížskeho pobytu sa Rilke na chvíľu vzdal verša a obrátil sa k próze. Čoraz ostrejšie vnímal "kliatbu básnika", ktorý sa nevie odpútať od svojich citov. Tak vznikla prozaická knižka Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho. Román zaujímavý aj dnes je pokusom o nový prístup ku každodennej realite veľkomesta (Paríž), pokus o presné ale umelecké sprostredkovanie svojej skúsenosti. Trochu neurastenický mladý muž, básnik šľachtického pôvodu sa potuluje po Paríži, sám, stratený medzi ľuďmi. Kniha je akýmsi denníkom, do ktorého si zapisuje svoje pozorovania, pocity z osamelosti, ktorá ho sprevádza po celý život, z odcudzenia. Brigge je chudobný, bezbranný pred veľkým svetom, so strachom prežíva svoju neistotu, izoláciu a stratenosť. Učí sa pozerať, pozerať triezvo, nechce sa nechať obalamutiť falošnými nádejami či ilúziami a vzdáva sa všetkých očakávaní v zlepšenie svojej pochybnej existencie. Často sa vracia do detstva, kedysi radostného a bezstarostného, v jeho spomienkach sa však aj ono zjavuje ako čosi tajomné, strašné a osamelé. Svet je otrasné miesto, má strach pred životom, vlastne, žiť nevie, bojí sa nepochopenia, chorôb, smrti, biedy, rozkladu. Pravdaže, všetko v knižke je zveličené, narastá do obludných rozmerov, stáva sa symbolom. A popri tom všetkom akoby dúfal v zmenu, že bude lepšie, možno nedosiahne pravú chudobu, ani detskú pokoru a jej očistnú silu. Napokon, akoby sa obrátil a vrátil kdesi na začiatok ako stratený syn, uverí v obyčajnú ľudskú lásku, na ktorej treba "pracovať"…
Od Rodina sa Rilke naučil tvrdo pracovať a byť trpezlivý. Pod prácou však nerozumie iba svoje písanie, pracovať treba aj na vzťahoch k ľuďom, ku svetu. Po parížskych skúsenostiach a práci na svojom románe prežíva krízu, ktorá sa prejavuje nepokojným cestovaním. Túto krízu vyhrotila aj prvá svetová vojna, ktorú nevedel pochopiť. Počas vojny slúžil v armáde a spolu so Stefanom Zweigom pracovali vo vojenskom archíve. Neskôr sa aktívne zúčastňoval na revolučnom dianí.
Rainer Maria Rilke zomiera 29. decembra 1926 vo Val-Monte na leukémiu.
Autor: Verona Šikulová
