* Scéna: František Perger * Kostýmy: Ľudmila Várossová * Dramaturgia: Jana Liptáková * Réžia: Martin Kákoš * Hrajú: Ľudmila Dutková/Elena Kušnierová, František Javorský, Daniel Straka, Jozef Stražan, Jozef Čmilanský/Miroslav Bodoki a ďalší * Premiéra: 11. a 12. februára 2005 na Veľkej scéne DJZ.

Keby v našej histórii neexistoval súdne nedoriešený, dnešným slovníkom bulvárny prípad Alžbety Báthoryovej so všetkými jeho milostnými a mocenskými peripetiami, muselo by si ho slovenské divadlo vymyslieť. Ťažko si totiž vieme predstaviť látku lepšiu na muzikál - z tejto uhorskej Drakulice dá sa vyžmýkať okrem krvi nevinných dievčat aj trýzeň samoty chladných hradov, intrigy lokálnych šľachticov, babské rituály, ale predovšetkým príťažlivosť výnimočne vzdelanej ženy zmietanej vášňou, ktorá dokáže zabíjať.

Alebo ako to vlastne bolo? Pochybnosti sú živnou pôdou na drámu, stačí len dodať trochu dymu, reflektorov, fakieľ i sviečok a môžeme vychádzať na scénu.

Prešovské divadlo siahlo opäť po titule, ktorý sa niekoľko sezón bez problémov držal na nitrianskej scéne, čo je výnimočné pre akékoľvek pôvodné slovenské dielo. Prešovský remake sa musel v niečom uskromniť - menej je tancujúcich párov, o niečo menej zboristov. Produkcia režiséra Martina Kákoša však stále zostáva dostatočne efektná i dynamická, aj vďaka choreografii Jaroslava Moravčíka, ktorý prešovským tanečníkom nedal ani vydýchnuť. Zvolené výrazové prostriedky sú síce poväčšine konvenčné, ale divadelne účinné.

Výrazná scéna Františka Pergera si aj v menšom meradle zachovala efektnú, logickú štruktúru odrážajúcu delenie spoločenských vrstiev. Kostýmová výtvarníčka Ľudmila Városová sa na tejto téme doslovne vybúrila, už len pre jej robotu sa oplatilo dať produkcii druhú šancu.

V titulnej úlohe sa v Nitre striedala Zdena Studenková s Evou Pavlíkovou. Prešovský tandem tvoria Ľudmila Dutková a opora domácej operety Elena Kušnierová. Meno Ľudmily Dutkovej zaznievalo v posledných prešovských sezónach predovšetkým v súvislosti s jej úlohou Edith Piaf v divácky úspešnej inscenácii Edith a Marlene. Po skúsenostiach so šansónom dokázala dať táto herečka do spevu dramatický výraz i istotu. Škoda, že snaha o priveľkú expresivitu niekedy prevalcovala jemnejšie odtienky herectva.

Verný sluha Ficko v podaní fyzicky disponovaného Daniela Straku dokázal byť všadeprítomným, plazivým zlom. František Javorský prezentoval Juraja Thurza ako uhladeného diplomata. Jozef Stražan dal zas Františkovi Nádasdymu drsnú aroganciu. Príjemným prekvapením inscenácie bol aj galantný Jozef Čmilanský v úlohe talianskeho milenca Stefana.

Hudba Henricha Leška obsahuje prvky folklóru, sakrálnej hudby, popu - aby bol každý spokojný a bez väčších problémov prežil v divadle jeden večer.

Libretistka Jana Kákošová pristúpila k svojej hrdinke s prezumpciou neviny. Krvavú grófku necháva na záver povýšiť nad jej okolie, aby v akejsi klietke hanby odspievala chytľavý song na svoju ľudskú rehabilitáciu. Ťažko povedať, či by s podobnou obhajobou na nejakom súde uspela, divadlo však zločiny z lásky miluje. Na scéne sa totiž neodpúšťa jediná vec - nuda, a tá sa prešovskej Báthoryčke vyhla.

Dovidenia pri stej repríze!