Prvýkrát od konca deväťdesiatych rokov navštívil Kosovo srbský prezident. Naposledy juhosrbskú provinciu navštívil v roku 1997 Slobodan Miloševič.

"Prišiel som sem, aby som obrátil medzinárodnú pozornosť na to, v akých podmienkach žijú naše deti, starší ľudia a ženy," povedal srbský prezident Boris Tadič v Kosove. Za dva dni sa zastavil vo všetkých srbských enklávach, aby miestnym Srbom odkázal, že Belehrad na nich nezabudol a nedovolí odtrhnutie Kosova.

"Kosovo je Srbsko nielen podľa našich, ale i podľa medzinárodných noriem. Nezávislosť Kosova je pre mňa neprípustná, nikdy ju nepodporím," povedal Tadič, ktorý sa na ceste Kosovom stretnutiu s vládnymi albánskymi predstaviteľmi vyhol.

Kosovské denníky jeho návštevu označili ako provokáciu. Elektronické médiá dokonca o jeho návšteve informovali ako o príchode prezidenta susednej krajiny.

Tadič prišiel do Kosova krátko pred tým, ako sa medzinárodné spoločenstvo začne zaoberať budúcnosťou provincie. Od roku 1999 riadi Kosovo správa OSN. Srbi požadujú návrat pod Belehrad a väčšinoví Albánci zase snívajú o nezávislosti.

"Na Balkáne máme históriu nenávisti a deštrukcie, raz a navždy to musíme zastaviť," sľuboval Tadič. Situáciu Srbov v Kosove označil za najkritickejšiu v Európe. "Keď nemôžete ísť na cintorín, keď sa nemôžete vzdialiť 500 metrov od domu, je to porušovanie európskych hodnôt," povedal včera v juhokosovskom Orahovaci.

Tadičovu cestu sprevádzajú mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Všade postávali mierové jednotky NATO. Niekoľkým vajciam, snehovým guliam a kameňom, ktoré hádzali demonštranti, sa Tadičova kolóna nevyhla.

V juhosrbskej dvojmiliónovej provincii žije asi desať percent Srbov, ktorí sa sťažujú na nerovné podmienky a represie zo strany albánskej väčšiny. Žijú preto najmä v enklávach, ktoré strážia vojaci KFOR.

Po vojne v Kosove, pri ktorej prišlo o život desaťtisíc ľudí, najmä Albáncov, sa situácia obrátila. Dnes sa v Kosove o život obávajú Srbi, ktorých zostala po vojne v Kosove zhruba len jedna tretina. Minulý rok počas marcových protisrbských nepokojov zomrelo 19 ľudí, množstvo domov aj pravoslávnych kostolov bolo vypálených.

MIREK TÓDA