Transparenty proti diskriminácii Rómov a policajnej brutalite sa na Slovensku objavili aj pred štyrmi rokmi - po smrti 51-ročného Róma Karola Sendreia. Sendrei zomrel na policajnej stanici v Revúcej. FOTO - ARCHÍV ČTK |
návrhy na súd. Obe vraj odmietli zamestnávatelia prijať do práce pre ich pohlavie.
Radu si pýtajú nielen ženy, ale aj zdravotne postihnutí, cudzinci, Rómovia. Stredisko tento mesiac zverejní aj prvú správu o stave ľudských práv.
Asi dvadsať podnetov stredisko dostalo od Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. V dvoch už poslalo "odpoveď, že je podozrenie z porušenia antidiskriminančného zákona," povedal Peter Mikuš z úradu. V jednom prípade Matica slovenská odmietla prijať za členov Rómov z východného Slovenska s argumentom, že nebudú schopní platiť členské. V ďalšom údajne Róma znevýhodňovali v práci, keď nedostával odmeny a napriek vyššej kvalifikácii ako Nerómovia, nemohol pracovať so strojom. Úrad sa chce na stredisko obrátiť s podozrivým úmrtím Rómky v zdravotníckom zariadení.
Najviac sťažností, ktoré prídu na úrad splnomocnenkyne, sa týka trhu práce a zdravotníctva, podľa Mikuša však zamestnanci úradu z vlastných skúseností vedia, že častejšia je diskriminácia v oblasti služieb. Antidiskriminačný zákon, ktorý začal platiť minulý rok v júli, oceňuje. "Sťažnosti prichádzali vždy, ale teraz vieme, na koho sa obrátiť."
Zákon hovorí, že každý sa môže obrátiť na stredisko a zastupovať ho môže jeho právnik. Podľa Mikuša je to výhoda, pretože často ide o Rómov v "zlej sociálnoekonomickej situácii". Tretie pozitívum vidí v tom, že zákon núti podozrivého dokazovať, že nediskriminoval.
Nepríjemné je, že o sporoch rozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú vyťažené, a rozhodnúť môžu po rokoch, čo podľa Mikuša oslabuje prevenciu aj zadosťučinenie. (haj)