Bol jún 2004 a ja som sa presúval do Prešova riešiť nepríjemné rodinné problémy.

Cesta bola mokrá, na ceste predpísaná 40-kilometrová rýchlosť a ja som si to štradoval tesne pod touto hranicou. Prejdem ľavou zákrutou, po ktorej nasleduje horizont a za ním rovinka, na ňu sa pripájajú dve vedľajšie cesty.

Idem pomaly, keď tu odrazu z druhej pravej uličky vybehne predo mňa Opel Corsa.

Moja rýchlosť je dobrá, jemne pribrzdím, pretože ak zrýchli, tak je to v pohode. Ale nezrýchlil, naopak, zastavil bez smerového svetla v strede ulice, pretože chcel odbočiť vľavo, ale oproti sa blížilo auto. BUM.

Vlastne skôr ŤUK. Stále pohoda. Rýchlosť bola malá, škoda bude tiež malá. Moja Audi 80 a Opel Corsa si dali len taký malý cmuk.

Vonku sa slušne pozdravím s predo mnou idúcou vodičkou, príjemnou ženskou (tak sa vtedy správala). Corsička mala šťastie, pretože mala ťažné zariadenie, ktoré mne pretlačilo plast nad nárazníkom a tenká lišta na mojom aute sa priamo strafila do jej hmlového zadného svetla, ktoré sa rozbilo. Mne sa okrem toho rozsypalo pravé predné svetlo, ktoré som mal už rozbité, ale prelepené, a čakalo na výmenu.

Nijakú inú škodu sme nenašli a preto sme sa dohodli, že sa rozídeme, ja to nebudem hlásiť do poisťovne, pretože si to viem opraviť sám. Odovzdal som vodičke ešte svoju vizitku, keby náhodou potrebovala urobiť obhliadku vozidiel. Rád rozdávam kontakt na seba. Ja idiot. (Nekontaktovala ma.)

Posun o päť mesiacov neskôr. V novembri 2004 sa mi ozýva poisťovňa a žiada odo mňa vyplniť hlásenie o nehode, pretože na Opli bola škola 14 800 korún. Vodička si ju uplatnila zo zákonnej poistky a mňa uviedla ako vinníka. Keďže som škodu nenahlásil do 15 dní, poisťovňa voči mne chce uplatniť regres.

Ukázalo sa, že majiteľ vozidla (auto je na lízing) si uplatnil škodu z havarijného poistenia a likvidátor uznal kompletnú výmenu zadného nárazníka, zadných zásteriek aj hmlového svetla (aj keď po nehode dvaja vodiči žiadne takéto poškodenie nevideli) v sume 14 800 korún. Pri preplatení prišli na to, že im poisťovňa odpočítala spoluúčasť 5000 korún a tú žiadali z môjho zákonného poistenia vodiča - uviedli, že som nehodu zapríčinil ja, pretože som bol vzadu.

Išiel som teda do poisťovne oznámiť, že podľa mňa ich likvidátor podviedol, pretože takáto škoda pri nehode nevznikla a navyše som ju ja nespôsobil. Týmto krokom som si asi poštval poisťovňu proti sebe. Odpísali mi, že budú musieť nahlásiť škodu a uhradiť regres, pretože som haváriu nenahlásil.

Nechcú konfrontovať škodu, nechcú konfrontovať spôsob, ako sa nehoda stala, ale tvrdia, že ja som vinník. Tak sa správa poisťovňa, líder na slovenskom trhu. Allianz.

Definitívne ma dostalo, keď mi pred týždňom zavolal majiteľ vozidla, že pokiaľ škodu nenahlásim, podá na mňa trestné oznámenie a aj svedkovia dosvedčia, že škodu som spôsobil ja. V aute som bol pritom sám, aj vodička bola sama, a po ťuknutí sme sa rozišli v priebehu desiatich minút.

Môj záver: Poisťovňa nemá záujem na znížení nezákonných vyplácaní škôd, pretože keď ich na to upozorníte, tak nekonajú. Keby si na dvore postavili k sebe Opel Corsa s ťažným zariadením a Audi 80, nezmyselnosť hlásenej škody by bola jasná a likvidátor by mal trestné stíhanie na krku, ale oni radšej obháňajú mňa. Takže poučenie: určite sa poistite v Allianzi. Ale nie, teraz vážne: nebuďte idiot a nedávajte nikomu kontakt na seba, ak nemusíte.