Japonský premiér Juničiro Koizumi spustil kampaň "Navštívte Japonsko" a dal si za cieľ do roku 2010 zdvojnásobiť počet návštevníkov, ktorí ročne zavítajú do Japonska. Keď som to počul, neveril som vlastným ušiam. Z minulého roka mám totiž s japonskými imigračnými úradmi inú skúsenosť.

S priateľkou sme si naplánovali pekné leto v krajine vychádzajúceho slnka. Ja som mal pracovné víza, priateľka išla so mnou do Japonska ako turistka, takže víza nepotrebovala.

Po 15 hodinách letu z Prahy sme pristáli na najväčšom japonskom letisku Narita. Ku kontrole pasov sme išli samostatne a to bola posledná chvíľa, kedy som priateľku videl. Odviedli ju na výsluch. Keďže sme cestovali spolu, snažil som sa ku nej dostať, ale podľa japonských úradníkov to nebolo možné. Navrhol som teda, nech vypočúvajú aj mňa.

Vyšetrovanie viedol mladý Japonec, ktorého angličtina neveštila nič dobré. Lepšie povedané, po anglicky nevedel. Na pomoc mu prišiel tlmočník, ale aj jeho formulácie mi pripadali zvláštne. Jeho otázky boli navyše intímne a netýkali sa ničoho iného než môjho vzťahu s priateľkou. Napriek tomu som všetky pravdivo zodpovedal a čakal na verdikt. Päť hodín.

Potom mi bolo oznámené, že priateľka neprešla imigračnou procedúrou a nebude vpustená do krajiny. Keďže podpísala protokol, nedalo sa s tým už nič spraviť. Odviedli ju do hotela, kde za jednu noc zaplatila v prepočte 13-tisíc korún a na druhý deň ráno letela naspäť.

Až po jej návrate domov som sa dozvedel podrobnosti. Po otázke, či neukrýva zbrane a narkotiká, podrobili jej batožinu dôkladnej prehliadke. Pravdepodobne všetci úradníci, ktorí nemali práve naliehavú prácu (bolo ich asi desať), si prezerali každú jej vec a nad každou strávili istý čas diskutovaním v japončine.

Priateľka nemusela nutne opustiť krajinu, ale mohla sa odvolať a čakať na rozhodnutie ministerstva, čo mohlo trvať až päť dní. No platiť si päť dní hotel s ochrankou za 65-tisíc korún mi nepripadá ako rozumná alternatíva.

Prečo sa takéto prípady dejú? Východoeurópanky majú v Japonsku povesť prostitútok, rovnako ako dievčatá z Thajska a Filipín. Ešte pred niekoľkými desaťročiami tu mali rovnakú povesť aj ďalšie belošky, ako som sa stihol dozvedieť od jednej Švédky, ktorá v Japonsku žije už 30 rokov. V máji roku 2004 prepukol v japonskej tlači škandál s nelegálnou prostitúciou a úrady zareagovali práve v týždeň, keď sme prileteli do Japonska my. Z nášho letu do krajiny nevpustili ani jedno dievča z východnej Európy. Smola. Odvtedy som však letel do Japonska ešte dvakrát a podobné kontroly sa už neopakovali.

Čo teda urobiť, aby sa vám nič podobné nestalo? Pri imigračnej procedúre pomôže, ak sa za vás zaručí nejaký Japonec, aj keď ani to negarantuje úspech. Snažte sa plánovať kratší pobyt, do dvoch týždňov. Pri dlhších pobytoch sa mladé slobodné dievča stáva pre japonských úradníkov podozrivé. Samozrejme, všetky tieto problémy sa vám vyhnú, ak ste mužského pohlavia, alebo zosobášený pár.

Autor: SLAVOMÍR NEMŠÁK(Autor žije v japonskej Tsukube)