BRATISLAVA - Miera inflácie na Slovensku minulý mesiac vzrástla o 2,3 percenta. V medziročnom porovnaní ostáva rast spotrebiteľských cien za ostatných dvanásť mesiacov stále pod úrovňou siedmich percent - 6,7 percenta. Vyplýva to zo správy, ktorú včera zverejnil Štatistický úrad SR.
Februárové údaje boli pre analytikov aj Národnú banku Slovenska (NBS) miernym prekvapením. „Hoci 2,3-percentný nárast patrí medzi najvyššie mesačné skoky, nebol žiadnym prekvapením a trh bol dokonca pripravený na výraznejší rast,“ povedal denníku SME analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť.
Pri svojich odhadoch totiž ekonómovia počítali s tým, že so zvyšovaním administratívne regulovaných cien (plyn, elektrina, cestovné, poštovné, vodné a stočné a nájomné) pôjdu nahor aj ceny potravín. Tie však v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesli o 0,3 percenta. „Na február je to veľmi nezvyčajný pohyb. Pri súčasnej metodike štatistického úradu sme od roku 1997 zaznamenávali vo februári len zvyšovanie cien potravín. Už pred mesiacom sme naznačovali, že môže ísť o vplyv hypermarketov. Februárové čísla tento náš názor posilnili - zlacnela najmä zelenina a ovocie,“ tvrdí analytik ČSOB Ľudovít Ódor. Potraviny tvoria až 27 percent spotrebiteľského koša, ktorý je hlavným indikátorom vývoja inflácie na Slovensku. Pohyb ich cien preto výrazne ovplyvňuje celkový vývoj inflácie. „V štruktúre potravín stojí za pozornosť pokles cien mäsa, a to nielen ‘problematického‘ hovädzieho,“ pripomína analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.
Nečakané zníženie cien potravín sa prejavilo aj vo vývoji tzv. jadrovej inflácie, ktorú za hlavný cieľ svojej politiky považuje centrálna banka. Na rozdiel od „klasickej“ inflácie jadrová inflácia nezohľadňuje vplyv administratívnych zmien na cenovú úroveň. „Vo februári vykázala iba 3,6-percentný medziročný nárast, kým v januári to boli ešte štyri percentá. Takýto priaznivý vývoj naznačuje, že ďalšie zníženie kľúčovej úrokovej sadzby NBS je blízko. Nie je vylúčené, že sa tak stane ešte koncom tohto mesiaca, no pravdepodobnejšie je, že centrálna banka si počká na sekundárne vplyvy zvyšovania regulovaných cien v marcovej inflácii,“ povedal Ódor.
Jeho slová včera potvrdil aj vrchný riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic. „Medziročná inflácia bude v marci vyššia ako februárové číslo práve pre sekundárny efekt deregulácií,“ citovala Ševčovica agentúra BridgeNews. Podľa odhadov analytikov by reakciou centrálnej banky na doterajší inflačný vývoj v ekonomike mal byť pokles hlavnej úrokovej sadzby o maximálne pol percentuálneho bodu.
MICHAL NALEVANKO
