Rýľovaním pôdu prekyprujeme a premiešavame s priemyselnými alebo organickými hnojivami. Prekyprenie uľahnutej a utlačenej pôdnej hmoty slúži na nadobudnutie kyprej konzistencie, pri ktorej sa ľahšie a rovnomernejšie vyvíja koreňová sústava rastlín. Premiešanie hnojív s pôdou znamená ich rovnomernejšie rozptýlenie a teda lepšiu dostupnosť pre porasty.

Vzhľadom na charakter koreňovej sústavy záhradných rastlín poznáme najmenej tri spôsoby plošného rýľovania. Pri prvom ide o kyprenie rýľovacími vidlami, pri ktorom pôdu len premiešavame bez premiestnenia jednotlivých vrstiev. Používa sa na prevzdušnenie pôdy a zapravenie hnojív ku koreňom kríkov i stromov, aby sme ich čo najmenej porušili a roztrhali. Môžeme ho realizovať aj pri príprave pôdy k výsadbe a sejbe cibuľovej i jarnej listovej zeleniny. Jednoduché rýľovanie na jednu dĺžku rýľa je bežné agrotechnické opatrenie - príprava pôdy na sejbu a výsadbu väčšiny druhov zeleniny, trávnika a okrasných letničiek. Hnojivá rozhodené po povrchu pôdy sa obracaním povrchovej vrstvy dostanú aj na dno brázdy. Zničia sa tiež vyklíčené buriny. Nevýhodou tohto mechanického spracovania pôdy je prekyprenie len do hĺbky 0,2 metra. Kvôli utlačenej spodine má koreňová zelenina často nepravidelne vyvinuté korene. Na zeleninových hriadkach treba preto zväčša uplatňovať aj dvojvrstvové rýľovanie na dve dĺžky rýľa, - do hĺbky 0,4 metra. Spodná vrstva pôdy sa pritom vymieňa s vrchnou vrstvou. Takto vytvárame dostatočne hrubý humusový horizont, vhodný aj na pestovanie náročnejších druhov zeleniny.

Pôdu rýľujeme len za stavu priaznivej vlhkosti, keď sa zemina nelepí na náradie a ľahko sa rozsýpa. Zamrznutá alebo nadbytočne prevlhčená pôda sa v zime nemá rýľovať. Ničia sa tak pôdne štruktúrne agregáty a z pórov pôdy sa vytláča vzduch.

V zime pôdu nehnojíme, lebo rastliny neprijímajú živiny. Premiešavať hnojivo s pôdou nemusíme a tak je jej obrábanie zbytočné. Výnimkou sú len teplejšie a suchšie obdobia, kedy môžeme prerýľovať záhony zarastené burinou. Porýľovanú pôdu spravidla neurovnávame hrabľami. Hrudy ponecháme na povrchu, aby ich mráz rozpučil a rozdrobil. Burinu sa snažíme uložiť na dno brázdy, kde sa prekrytá zeminou rýchlejšie mineralizuje a humifikuje. V skeletnatej pôde môžeme toto výnimočné obrábanie využiť aj na odstránenie väčších kameňov.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.