„Odmalička, a platí to stále, sa neviem dočkať Vianoc. Ich čarovnej atmosféry, rodinnej pohody, radosti, ale hlavne toho žiarenia v detských očiach, keď sa rozbaľujú darčeky. Bodaj by Vianoce boli častejšie. Ťažko povedať, ktoré sú krajšie, pamätám si aj na smutné. Vlastne pre mňa jediné smutné boli tie, čo som prvýkrát nestrávil doma. Do svojich osemnástich rokov sme každé Vianoce prežívali celá rodina spolu, samozrejme, až pokiaľ sa starší bratia neoženili a neodišli z domu. Až kým sme, v sedemdesiatom piatom odcestovali na juniorské majstrovstvá sveta do Kanady. Vtedy to boli ešte neoficiálne MS. To bol môj prvý zájazd na západ, išli sme niekoľko dní pred sviatkami. Nikdy na to nezabudnem, veľmi sa mi páčilo, ako bolo vyzdobené mesto Calgary. Ulice, balkóny, vysvietené rodinné domčeky. Ale aj potom, keď bolo dvadsiateho štvrtého a my sme podvečer sedeli v hoteli, bolo to iné. Už samotné vedomie, že rodina je ďaleko za oceánom a že prvýkrát nie som s ňou, bolo veľmi silné. Doteraz presne viem, kde som sedel, na čo som myslel. Prechádzali sme sa potom po meste. Osirelo, ostali len dokorácie a zopár bezdomovcov, chudobnejších ľudí a my turisti. Podchvíľou som sa cítil ako tí ľudia bez domova. Vtedy som si veľmi intenzívne uvedomoval, že každý by mal byť v ten deň doma pri svojej rodine, pri svojich najbližších.

Teraz v St. Louis to bude u nás na Vianoce ako každý rok, pocit je stále rovnaký, možno pribudne nejaká nová kvalita. Príprava sa začínala trochu skôr, u nás sa kedysi vlastne zdobil stromček až dvadsiateho štvrtého, mama ešte dopekala, dovárala. Tu v mnohých rodinách stojí stromček oveľa skôr, už na Deň vďakyvzdania, a hneď po tomto sviatku sa začína komerčná vianočná sezóna. Do Štedrého večera atmosféra potom už len graduje. Ja sa musím teraz čoraz viac prispôsobovať programu dospievajúcich detí, pribúdajú povinnosti, vyžaduje si to viac flexibility, aj my začíname skôr s prípravou.

Keď sme začali žiť v Kanade, stromček sme pripravovali až na poslednú chvíľu, potom z roka na rok stále skôr a skôr, dnes je to už asi dva týždne pred Štedrým večerom. Snažíme sa tú vianočnú atmosféru trochu natiahnuť. Vždy sme mali len živý vianočný stromček, nikdy nie umelý. Kupovanie stromčeka je udalosť, pri ktorej spolu s deťmi hodnotíme, žrebujeme. Vyberáme najkrajší hoci tých najkrajších je medzi stovkami ponúkaných veľa, vôňa a práca okolo neho, to je súčasť vianočného rituálu, ktorý je nezabudnuteľný.

St. Louis je mesto so silnou katolíckou komunitou, takže vianočné zvyky sú veľmi podobné, ako boli u nás doma. Jedlo máme tradičné, doma bol vždy kapor, to jediné sme zmenili, teraz máme lososa. Má šťavnaté mäso, je to pre mňa najzdravšia a najchutnejšia ryba, akú som kedy jedol. Ostatné je to isté, začíname oblátkami s medom (deti ich milujú), nasleduje ryba s kašou, kyslá uhorka, pôstna kapustnica – najchutnejšia polievka roka, potom rôzne dobroty, ovocie. Otváranie darčekov už nie je v jedálni, ale v obývačke pri krbe. Toto sú najkrajšie momenty. Častejšie teraz chodievame na polnočnú omšu, pre dospievajúce deti je atraktívnejšia ako popoludňajšia.

Každý rok plánujem nakúpiť darčeky aspoň mesiac vopred, ale nie vždy sa to podarí, takže ešte deň-dva pred Štedrým večerom zháňam posledné drobnosti. Nie je nič horšie, ako nemať kúpené darčeky, vtedy si hovorím – ako sa mi to mohlo stať.

Na Vianoce si vždy telefonujeme s rodinami, ale neraz je umenie dovolať sa na prvý alebo druhý raz.

Rozmýšľam o komercionalizácii Vianoc – na jednej strane je to výhoda, také rozriedenie vianočnej nálady, na druhej strane však keby Vianoce existovali 365 dní do roka, tak potom by na svete stále panovala ideálna atmosféra.

Len čo sa všetko pár týždňov pred Štedrým večerom rozsvieti, odvšadiaľ počuť vianočné melódie, v aute, obchodoch, tak si myslím, že nikdy nie je skoro. Človek je v zvláštnej nálade, je štedrejší, slušnejší, obetavejší, všetky pozitíva ľudskej existencie sa prejavia viac. Vzťahy sa zlepšujú, ľuďom sa radostnejšie žije, svet je krajším pre každého. Ja som síce tradicionalista, Vianoce by sa mali začať Štedrým večerom a končiť svätým Štefanom, ale čo sa týka ducha Vianoc, nech sa len naťahuje o dni, o týždeň, o mesiace, nech to raz zavládne od Vianoc do Vianoc. Nikdy to nebude na škodu pre nikoho.“

VOJTECH JURKOVIČ