Veronika Zuzulová.
Všetky mená si už nepamätám. Len pocity. Fučiac do kopcov som spotený sníval, že moje deti tam dolu na širokánskych zjazdovkách raz pôjdu veľké lyžiarske preteky," mimovoľný exkurz do vlastnej skialpinistickej minulosti trénera Timoteja Zuzulu prerušilo plynulé pribrzdenie superrýchlej modernej kabínky nad zjazdovkou v Santa Caterine. Zručne objal balík slalomových žrdí, vyhodil si ich na plece a s vŕtačkou v ruke ukázal na klasický kotvový vlek na nadväzujúcom svahu. Z ďalšej gondoly vystúpila so servismanom jeho dvadsaťročná dcéra Veronika s neodmysliteľným strapcom plyšových medveďov na ruksaku.
O niečo nižšie sa dnes postaví na štart slalomu majstrovstiev sveta ako ôsma žena v aktuálnom poradí Svetového pohára. Slovensko ešte takú slalomárku nemalo, v jej veku určite. Taktiku má jasnú, maximálna paľba od prvej bránky. Jeden sen je splnený, teraz je na rade vyšší, medailový.
Nenávidí skoré vstávanie
"Super, štart je až o pol tretej popoludní, nenávidím skoré vstávanie. Inak si na žiadny rituál nepotrpím. Len ruksak s medveďmi musí byť nablízku. Na raňajky zjem čokoľvek, málokedy bývam nervózna. Otec viac."
Tréner-asistent a servisman Vlado Kovár zapichol do snehu teplomer a lyžiarkou pokopal po trati. "Mínus štrnásť. Agresívny sneh aj na Veronku, hoci má rada studenší. Turistom sa na takomto tvrdom podklade trasú nohy. Bez nabrúsených hrán je to utrpenie. Veronika je zvyknutá."
Krátka operačná porada trojice s nápismi Slovakia na chrbtoch. Po ľahšej jazde štyrikrát naostro medzi bránkami a ďalej sa uvidí podľa pocitov. Kým Veronika absolvuje vo vetrovke zahrievacie kolo, dvaja muži v spolupráci so švajčiarskymi a nemeckým kolegami fungujú s vŕtačkami rýchlo a presne ako v depe formule 1.
Krátko po deviatej Veronika krúživými pohybmi ramien vyháňa z prstov mráz a víta slnko, ktoré sa konečne predralo nad skalnatý masív. Odkladá vetrovku a na štarte sa stručne zdraví so Švajčiarkou Sonjou Nefovou a Nemkou Monikou Bergmannovou.
Skialpinizmus bránou na Západ
"Nebol som žiadny veľký lyžiar. Vlastne jazdiť medzi bránkami som poriadne nikdy nevedel, fakt nie. Ani na skialpinistickú kariéru nezvyknem spomínať, nemal som extra úspechy. Súťažil som za bývalú TJ Vysoké Tatry s jedinou motiváciou, vycestovať cez šport na Západ, nakuknúť do vyspelého sveta. Z dnešného pohľadu už trochu smiešne. Fascinovali ma rozprávkovo vybavené lyžiarske strediská v Alpách. Spomínané skialpinistické preteky boli na jar 1985, keď sa Bormio blyslo predchádzajúcim svetovým šampionátom. Veronka už bola na svete. Nemohol som tušiť, že môj sen sa splní presne po dvadsiatich rokoch v tej istej doline na Valtellino."
Tima preušila Kovárova vysielačka. "V poriadku, len pred tým skokom mala nasadiť skôr. Trochu ju vyhodilo."
Veronika dofrčala zadýchaná, až sa jej parilo z kombinézy. Servisman jej rýchlo mení lyže, aby dôverovala obom pretekovým párom. V Octavii vozia päť párov 155-centimetrových slalomiek plus troje obráčky, dĺžka 181.
"Žiadna fajnovka, na čo sa postaví, na tom zájde. Nekritizuje moju robotu, ako je obvyklé u niektorých veľkých hviezd. Ale hrany brúsim po každom tréningu. Sklznica musí byť tiež tip-top, pozrite, čo narobia skalky. Citlivá je len na tvrdosť nových lyží, ktoré testujeme vždy na konci sezóny. Sú najlepšie na svete, výrobca nám dodáva naozaj to najkvalitnejšie, čo existuje."
V hoteli ich Vlado zamkne na tajné miesto. V tom istom z lyžiarne niekto ukradol Nemke Monike Bergmannovej tri páry obráčiek. "Prišla do cieľa s plačom na požičaných. Pre špičkovú lyžiarku to je, akoby ste mali hrať tenis opačnou rukou. Ťažká psychická rana. Prizabil by som toho človeka. Dvere po krádeži boli naspäť zamknuté. Veľmi čudné."
Timo na adresu hotela Nordik v Santa Caterine pritvrdí: "V izbe nás privítala zima ako v psinci. Štyrikrát som urgoval, nech zakúria a nič. Ale pýtajú stodvadsať švajčiarskych frankov za noc. Bordel v organizácii sa tým zďaleka nekončí. Keby sme také niečo urobili na Slovensku, svet nás zožerie. Ten sa už asi zmieril s tým, že v Taliansku je to tak."
Aj vojaci majú dobrý vkus
Po tretej jazde si jeho dcéra chlipne z nápoja v ruksaku. Vojaci v maskáčoch strážiaci uzavretú časť trate počas jej jazdy na vleku s typickým temperamentom obdivujú jej štíhle línie v zmyselnej kombinéze. Veronika pod prilbou zababušená v šále to nevníma.
Spolu s Rakúšankami Schildovou a Hopsovou, Nemkou Bergmannovou a čiastočne aj Slovinkou Jelušicovou patrí Zuzulová do vzácnej menšinovej skupinky dlhonohých lyžiarok.
Ich subtílne postavičky kontrastujú s Pärsonovou či Kosteličovou, ktoré dominujú na stupňoch víťazov, kam sa chodí v teniskách s lyžiarkami reklamne prevesenými cez plece. Zuzulová sa tam dostala v pretekoch Svetového pohára iba raz.
"V súčasnom lyžovaní sa viac presadzujú typy s nižším mohutnejším podvozkom. Sila je podmienkou ich univerzálnosti vo všetkých štyroch dsipciplínach. My sa zatiaľ zameriavame na jednu. Nemáme podmienky, aby sme sa venovali všetkým štyrom. Na slalom stačí najkratší svah, ktorý sa dá šikovnejšie vybaviť. Možno sa to zmení v budúcnosti," hovorí Timotej.
Nadávky ako motivácia
Huckám trénera, nech nanečisto ďaleko od dcéry predvedie, ako je to s jeho povestnými nadávkami. "Musel by si vypípať či vybodkovať tri odseky. Neseriem sa, idem....Veroniku nikdy neurazím, ale rýchlo pochopí, že nespisovné slová predchádzajú stupňovaniu požiadaviek. Poslúcha. Naposledy som jej vylepil facku, keď ešte bola decko. So sestrou sa nevedeli vpratať do kože. Zapamätali si to navždy obe."
Tvrdý tréner privítal dcéru jemným hlasom. Prevládali pozitívne slová, pripomenul chyby a dal jej voľbu či sa dopoludňajšia tréningová fáza končí. Po obede si zahrajú v telocvični futbal, zvítajú sa s mamou, rodinným fanklubom. A priateľom Michalom.
"Pred štartom sa každá koncentrujeme, vymeníme si zväčša len pozdravy. Ale inak sa s každou súperkou normálne porozprávam. Najlepšie s Tanjou Poutiainenovou. Samozrejme, s Janicou Kosteličovou tiež, sme už staré kamošky. Povyhrávala toho už veľa, ale je stále prístupná."
Príjemná dilema
Veronika má už objednáme letenky na sobotňajší slalom Európskeho pohára v Španielsku. Na námestíčku v Bormiu sa zúčastnila na verejnom žrebovaní slalomu, na tom istom mieste dekorujú večer medailistky. Slovenka má v tom čase už sedieť v lietadle. "Žiadna dilema, ak by sme museli letenky odhlásiť, každý z nášho tímu by skákal dva metre do výšky aj s lyžami. Aj náročný sponzor," obrátil Zuzula oči k nebesiam a hľadal prvý strom na poklepanie na drevo.
FOTO - AUTOR
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Bormio
