V rodnom Flachau podľa neho pomenovali ulicu už počas života. Pred dvoma rokmi získal Hermann Maier cenu za športový Come back roka. Včera dlho nechcel uveriť, že má tretí titul majstra sveta v zjazdovom lyžovaní. Prvé dva oslavoval pred dlhými šiestimi rokmi v americkom Vaile.
V cieli oboch kôl obrovského slalomu Hermann Maier roztiahol ruky a pokyvoval hlavou. Akože sám nevie, či to bolo dobré, no postupne sa jeho hlava pokyvovala v spokojnom rytme.
"Keď sa blížil do cieľa Daron (strieborný Rahlves), očami som tlačil časomer dopredu," povedal neskôr na tlačovke.
V momente, keď sa k Američanovmu času priradilo výsledné poradie 2., Rakúšan klesol na kolená, chytil si hlavu do dlaní a pobozkal sneh v Bormiu.
"Nezabudnuteľný deň. Nedokážem posúdiť, či je to najdôležitejšie víťazstvo v mojej kariére, určite však ostane špecifické. Tým viac, že po nevydarenom Super G i zjazde tu v Bormiu sa triumf v obráku odo mňa veľmi nečakal. Určite som sa na tento titul najviac nadrel, vďaka patrí celému tímu mojich spolupracovníkov. Neberte to ako frázu, trať bola ťažká, veľmi dlhá, sneh agresívny, najmä v hornej premrznutej časti. Základ úspechu som si tvrdo odpracoval v prvom kole. V druhom mi nevyšla spodná časť, kde som stratil z náskoku na Beniho Raicha, preto tá neistota v cieli."
Keď bolo jasné, že Hermann je víťaz, inak dynamický a vtipný hlásateľ v cieli nadlho zmĺkol, les talianskych vlajok zvädol. Publikum v Bormiu Rakúšanom veľmi nežičilo, z ich tábora sa valilo najviac kritiky na organizáciu i škandalózny štrajk talianskej štátnej televízie RAI.
Američana Rahlvesa naopak z ampliónov poháňalo do cieľa krikľavé come on, come on. Márne. Keď v prvom kole víťaz Super G i zjazdu Američan Bode Miller vyletel z trate, ozvalo sa: salto mortale laterale. Američan naozaj preletel bokom, ale smrť, našťastie, postihla iba jeho sen o zlatom hetriku. Bode dopadol na rovné nohy, v rukách mu ostala kovová žrď, ktorá dovtedy napínala reklamu pri trati. Obrázok vyznel ironicky - namiesto americkej zástavy držal na ramenách ako smutný skalp palicu, čo dovtedy napínala meno hlavného sponzora Maiera, s ktorým jazdí na prilbe.
"Od autonehody som prešiel v živote dlhú ťažkú cestu. V nemocnici som si staval postupne cieľ, chodiť, normálne žiť, lyžovať. Až niekde na konci som vysilený zaspával s predstavou, že raz nastane aj takýto deň. Myslím aj na Rudiho Nierlicha, ktorý vyhral pre Rakúsko pred mnou posledné zlato v obrovskom slalome na majstrovstvách sveta," povedal dojatý Maier.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Bormio