Jadrová elektráreň Jongbjon. Práve tam Severná Kórea jadrovú zbraň vyrobila. FOTO - REUTERS
Komunistická Severná Kórea včera prvý raz povedala nahlas to, čo svet tušil už roky: máme jadrové zbrane. Fakticky tak opustila skupinu krajín, o ktorých sa len predpokladá, že atómové zbrane majú, a zaradila sa medzi jadrové mocnosti.
Súčasne s týmto oznámením Pchjongjang povedal, že na neurčitý čas ruší aj rokovania o jadrovom programe.
Šok z priznania
Ešte viac tak zvýraznili, že Kórea je momentálne najnebezpečnejšou krajinou sveta. Má atómovú bombu a je takmer nemožné sa s ňou na niečom dohodnúť.
Politikov aj expertov včerajšie vyhlásenia šokovali. Posledné signály, ktoré prichádzali z Kórey, totiž hovorili skôr o opaku. Zdalo sa, že izolovaná a zdecimovaná krajina je pripravená vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Diplomati v Ázii si veľa sľubovali od správy o stave únie, ktorú predniesol znovuzvolený prezident George Bush. Na rozdiel od roku 2002 nehovoril o Kórei ako krajine z osi zla, a hovoril, že svet by mal spolupracovať, aby vyriešil túto krízu.
Nezabralo. Kórea napriek tomu poriadne pritvrdila.
Možno len ďalšie vydieranie
Nemusí to však byť až také dramatické. Severná Kórea už mnohokrát použila taktiku bu-bu-bu. Odišla od stola, všemožne sa vyhrážala a potom sa vždy vrátila. Strašenie bolo zakaždým nástrojom, ako získať od sveta viac peňazí, potravín, pomoci. Rovnako by to mohlo byť aj teraz.
Rokovania o kórejskom jadrovom programe zamrzli vlani v júni. Odvtedy sa Pchjongjang s predstaviteľmi Spojených štátov, Ruska, Číny, Japonska a Južnej Kórey nestretol. Zdalo sa však, že sa k tomu schyľuje.
Aj preto je odmietnutie rozhovorov väčším prekvapením ako priznanie atómovej zbrane. O tej síce Kórea nikdy nahlas nehovorila, všetci však vedeli, že ju má. Američania to hovoria od polovice 90. rokov.
Napriek tomu to môže spôsobiť problémy. Kórejčania priznanie načasovali na záver prvej zahraničnej cesty Condoleezzy Riceovej vo funkcii americkej ministerky zahraničia. V Európe postupne zvyšovala tlak na Irán, ktorý je podľa Bieleho domu práve s komunistickou Kóreou a Kubou poslednou baštou tyranie. V stredu Iránu dokonca pohrozila sankciami Bezpečnostnej rady OSN a už predtým Európanom vysvetlila, že s Iránom, ktorý sa o jadrovú zbraň len pokúša, nemá zmysel rokovať.
Dá sa predpokladať, že po kórejskom priznaní sa znovu objavia otázky, ktoré padali už pred vojnou v Iraku: prečo Amerika nevenuje rovnakú pozornosť Pchjongjangu, ako venovala Bagdadu a teraz Teheránu?
Pchjongjang chce úctu
Severná Kórea tvrdí, že jadrové zbrane má len na obranu pred Američanmi. Zverejniť sa to rozhodli, pretože pochopili, že ani druhá Bushova administratíva nebude iná a Kóreu naďalej bude izolovať.
Riceová v prvej reakcii povedala, že týmto činom sa do ešte väčšej medzinárodnej izolácie dostala samotná Kórea.
Analytici si myslia, že Kórea čakala ako dopadnú americké voľby a potom, či sa zmení Bushova politika. Teraz pohrozila bombami, aby zvýšila svoju cenu. Chce Washington donútiť, aby s ňou rokoval ako s jadrovou veľmocou. I keď najchudobnejšou na svete.
Kto má jadrové zbrane
USA - 1150 strategických jadrových zbraní, celkovo asi 5000 jadrových hlavíc
Rusko - 2478 strategických jadrových zbraní, celkovo 4400 jadrových hlavíc
Čína - asi 400 jadrových zbraní, z toho 140 až 290 strategických jadrových zbraní
Francúzsko - asi 400 strategických a 60 až 80 taktických jadrových hlavíc
Británia - asi 185 strategických hlavíc a ďalšiu stovku taktických jadrových zbraní
Severná Kórea - odhaduje sa jednu až desať jadrových zbraní
India - môže mať 100 až 150 jadrových hlavíc
Pakistan - môže mať 25 až 50 jadrových hlavíc
Izrael - podľa expertov má zásoby plutónia na výrobu 100 až 200 jadrových zbraní. (čtk)
